Korešpondencia

(4. IV. 1945)

Drahí moji!

Tieto posledné dni sú naozaj krušné. Včera sme boli 2x v krypte. Ráno pred 9. h. — ani vari nebol poplach a popoludní okolo 3. h. Práve sme si zakladali teplomery pod pazuchy. Ale nebolo nič. Celé popoludnie počúvali sme detonácie; vojaci ničili železničnú trať pred boľševikmi; je zničená vraj od Mikuláša až 1 km pred Rbkom. Dnes v noci vyhorela Osada. Oheň bolo vidieť až sem.

Včera, v utorok, som bol na rtg. P. dr. mi povedal, že to mám už veľmi pekné! Čoskoro ma podľa toho prepustia. Ale Tatry by vraj neškodili. A jesť a tučnieť! Robím, čo môžem. Aj obliekam sa ako dáky dedko. Lebo vraj prechladnutie v tomto štádiu by mohlo byť pre mňa nebezpečné.

Mánička,

som na stanici v Ľubochni. V B. som spadol na schodoch, mám poranenú nohu, veľmi mi ťažko už chodiť. A mám i batožinu, kufor, kisňu (80 kg) a perinu.

S dákym vozíkom príďte po mňa. Ale 2 chlapi, lebo veci treba niesť až k mostu.

Bozkávam

Tono