Korešpondencia

(11. V. 1945)

Drahá Mánička moja!

Obklad po Vašom odchode začal tak páliť, že o 3 na 4. som ho zhodil. Pravda, kašeľ trval, k večeru prišlo i zopár záchvatov soľných.

O 1 9. som dostal 1 ccm dolantinu. Zmierniť bolesť, utíšiť pichanie v boku. Ale nezaspal som, len ma to tak omráčilo kedy-tedy na chvíľu. O 3 na 11. mi vstriekla sestrička druhý ccm dol., s ktorým bez bolesti vydržal som vari do dvanástej. Nemôžem však nič konkrétneho hovoriť, lebo o hodnú chvíľu mi časy ukazovali zasa 12. Vzal som tabletku toho usp. prostr., čo doniesol Poldo. Spočiatku som nezaspal, ale potom hej — asi na 2 hodiny tichým pokojným spánkom, v boku ma vôbec nepichalo. Zo sna prebudili ma vojaci so spevom.

Okolo 7. začal som kašľať, hlen dnes je značne krvavý. P. dr. ma zajtra vezme na rtg kvôli vyskúmaniu pôvodu môjho kašľa. Dnešná skúška hlienu a bielych krviniek nie mi je ešte známa. Preberajú ma dôkladne, znova analyzovali i moč.

Dnes dopoludnia odkašľáva sa mi ľahšie, ale kašlem dosť veľa.

Teploty včera: 16.00 — 38,6°; 17.00 — 38,4°; 20.00 — 38°; 22.30 — 37,3°. Dnes: 7.00 — 37,5°; 8.30 38,2°; 13.00 38,2°; 15. h 37,8°; 16. h 37,8°.

V boku tak nepichá. Ale kašeľ je prudký. Podivné mi je, že horúčku často mávam v určitej čiastke tela.

Za mlieko ďakujem. Včera večer sestrička nalievala mi kyslého a potom zavrela kaňvu aj deklikom. Ráno som sa už neopovážil mlieko piť; bolo ešte skoro 3 l, škoda. Dnes na svačinu som mal vajíčko a čaj. Mlieko prišlo až potom. Na obed mal som veľmi dobrú zeleninovú polievku a ryžovú kašu. Potom som vypil skoro pol l mlieka.

Už sa len netráp. Drž sa statočne, všetko bude dobre.

Bozk. Váš Tono.