ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(10. VII. 1944)

Sústavné bagatelizovanie mojich rád, odmietanie mojich návrhov a nevšímavosť správy oproti mnohým závažným problémom, ktoré tvoria základné predpoklady prosperity nášho Slovenského divadla v Prešove ma nútia predostrieť Správe družstva Slovenského divadla súhrn svojich pripomienok a žiadať o okamžitú nápravu. V liste adresovanom p. predsedovi správy dňa 16. febr. t. r. medziiným napísal som: „Mám dojem, že v Bosákovom prípade ide zápas o to, či zvíťazí ambiciózne, čisté umenie, alebo hochštaplerstvo niektorých ľudí, ktorých sme prijímali ako nutné zlo, lebo nebolo iných ľudí.“ Dnes s poľutovaním musím konštatovať, že moje obavy sa spĺňujú. Divadlo po stránke umeleckej upadá a pokiaľ ide o stránku hospodársku, zdá sa mi, že gazduje sa podľa príslovia: Z cudzieho krv netečie!

Na začiatku sezóny odporúčal som analogický postup pri spolupráci so „Záborským“, ako bol medzi SKD a Spevokolom v Turč. Sv. Martine. Okrem toho odporúčal som nadviazať s týmto divadlom styky, lebo obidve ustanovizne vznikali za rovnakých okolností a zo spolupráce mohli sme ťažiť. Správa družstva a správa divadla sa postavili proti mne, moja výčitka, oznámená privátne pánu predsedovi správy: „Takáto forma pomoci je nie pomoc, ale vyžieranie“, bola medzi členmi „Záborského“ využívaná proti mne, popudení boli proti mne i členovia súboru a napokon nastali medzi ochotníkmi a divadlom nedorozumenia. „Záborský“ sa rozpadol; jeho členovia podávali stále slabšie a horšie výkony a teraz jeho členovia nechcú viac už ani spolupracovať so SD! Pripomínam to ako jeden zo závažných momentov, aby som poukázal, ako veľmi sa stavalo prešovské divadlo na materializme a ako nebolo tuná lásky a obetavosti. Pri určovaní platov pán riaditeľ prosil o vyššie gáže so zreteľom na potrebu ošacovania sa. Počas sezóny ustavične sa požadovalo od správy, aby prispievala na obleky pre hercov. Pod rozličnými zámienkami poukazovali sme odmeny, a takto sme podporovali materializmus, ktorý znamenal mravný úpadok súboru!

Proti býv. režisérovi Bosákovi správa postupovala s krajnou bezohľadnosťou, ale vôbec sa nezaujímala o spoluvinu ostatných zainteresovaných na defektoch! Pri premiére „Diabol umiera“ bolo toľko nedostatkov, že možno hovoriť o debakli a jednako správa nepokladala za potrebné rokovať o veci, naopak, na moju pripomienku pán predseda správy tvrdil, že správe neprislúcha hovoriť o umeleckej stránke divadla, lebo tá je vyhradená riaditeľovi!

Na schôdzkach správy žiadal som predostierať rozpočty pred započatím nacvičovania hier. Konštatujem, vyčerpávajúci rozpočet nedostali sme ani raz! Pán riaditeľ má puvoár disponovať pre každú hru čiastkou Ks 5000.- s výhradou dodatočného schválenia výdavkov. Ani jeden takýto poukaz nebol vyčerpávajúco vyúčtovaný. Správa dostávala účty vždy oneskorene a tak popletene, že nebolo možné vyznať sa v správach pána účtovníka. S firmou Magura neboli dojednané „výhodné podmienky spolupráce“, no neskoršie dostávali sme od nej priam senzačne vysoké účty.

Pred zostavením repertoáru na zlomkovú sezónu odporúčal som p. riad. Chmelkovi odkloniť sa od programov ND, na dobre mienenú radu mi odkázal: Bude robiť divadlo Prídavok alebo ho budem robiť ja? Na začiatku sezóny v repertoári bola ešte pružnosť, neskoršie sa stalo, že v SD pracovalo sa ako na ochotníckej scéne: zakaždým bola na repertoári iba jedna hra. Predlžovali sa i intervaly medzi jednotlivými premiérami; pritom jedni režiséri mali možnosť pripravovať sa na hru celý mesiac, iní museli predstavenie spraviť za 1 — 2 týždne. Niektorí herci boli preťažovaní, iní neboli ani využití. V postupe hier sa vždy improvizovalo.

Spolupracoval som s p. riaditeľom Chmelkom na zostavení repertoáru na novú sezónu. Dnes, keď poznám uznesenie správy o režiséroch, nútený som vyhlásiť, že za umeleckú úroveň schváleného programu nemôžem brať nijakú zodpovednosť. S režisérskym poverením pána Dadeja a Adamca súhlasil vraj pán šéf Borodáč. Konštatujem, že postoj pána Borodáča nie jej úprimný; on sám sa vehementne staval proti Dadejovi, keď sa tento uchádzal o angažmá v ND a pána Adamca aj on, aj iní režiséri v Bratislave zamestnávali len v epizódkach, lebo je to operetný herec od Devinského a v činohre on nikdy pilierom nebude. O režisérskych schopnostiach pána Dadeja pán predseda správy mal príležitosť presvedčiť sa na istom večierku v Katolíckom kruhu, vtedy sa nad jeho „umením“ zhrozil. Prešovský herecký súbor je mladý, môže rásť iba v rukách skúsených a schopných režisérov; tých režisérov potrebuje i pán Dadej, i pán Adamec. Hoci sa správa v tejto veci už rozhodla, opätovne pripomínam, že vysielať týchto pánov na trovy družstva za pánom Borodáčom a ešte platiť i pánu Borodáčovi, je plytvaním peňazí. Keď my nebudeme dbať na vážnosť osôb a zverených im funkcií, ľahko sa budú opakovať prípady a la ten, čo publikovali Katol. noviny: Chcete ísť do cirkusu? Cirkus nemáme, choďte k Devínskemu alebo do SD! Proti podobným zjavom môžeme sa brániť len opatrným výberom ľudí! Neposlúži napr. našej vážnosti, keď sa herci neobratne robia populárnymi. Prosím zistiť, či je pravda, že si p. Dadej sám dáva posielať kvety na scénu a či to robí dosť diskrétne?

Ešte vo februári prosil som pána predsedu vyriešiť otázku dramaturga divadla. Otázka nie je vybavená, preto v novej sezóne zasa sa bude habkať, zasa sa bude improvizovať a zasa sa dostanú na repertoár hry povrchne preložené, ako bol napr. Halbeho Prúd.

Navrhoval som nájsť ešte jedného navrhovateľa scén. Poukazoval som, že scény p. prof. Brezinu stávajú sa šablonovitými. Môj návrh bol síce prijatý, ale odložený ad acta. Šablonovitosť scén dnes už každého zaráža.

Pozorujem, v ostatnom čase príliš sa zanedbalo uverejňovanie správ o činnosti v dennej tlači. Na premiérach sa nerobili fotografie, hoci som o to viac ráz žiadal, a v obrázkových časopisoch bolo o nás málo zmienky. Po meste povrávajú sa veci, že okolo fotografií hrozí vypuknúť dáka aféra. Prosím vec vyšetriť.

Náš súbor je príliš zmaterializovaný. Herci venujú sa zbieraniu inzerátov, hoci túto prácu vykonal by ktorýkoľvek spoľahlivý akvizitér. Nútený som vrátiť sa k otázke tlačených programov. Opätovne tvrdím, že príjem z inzerátov patrí družstvu a štočky, čo sa na programoch zjavujú, nedali sa robiť direktne pre tento cieľ, ale pre „Album prvého umeleckého súboru Slovenského divadla v Prešove“, ktoré bolo súkromným podnikom pp. riad. Chmelka, taj. Môcika, býv. režiséra Bosáka a člena súboru Vandlíka. O albu počúvam v meste nepekné veci, nezmieňujem sa o nich, lebo netýkajú sa priamo správy, no prosím uvažovať, či by nebolo radno prípad v záujme dobrého mena SD vyšetriť. Žiadam zrevidovať stanovisko o ľubovoľnom zbieraní inzerátov; príjem z programov nech plynie do pokladnice družstva! Družstvo prijímalo hercov na prácu umeleckú a nie akvizitérsku. Dáva im, čo im patrí, nech mu teda neberú, čo patrí jemu!

Pri poukazovaní na zmaterializovanosť našich hercov chcem uviesť ešte jedno. Ženský odbor HSĽS obrátil sa na SD o pripravenie večierku z príležitosti mením J. E. biskupa Čárskeho. Divadlo prisľúbilo žiadosti vyhovieť, ale ostalo len pri sľube, lebo herci zadarmo takúto láskavosť urobiť nechceli!

S hrôzou sa dozvedám o akýchsi spreneverách divadelných peňazí. Ide o veci v spojitosti s tlačením plakátov, lístkov atď. Prosím, aby v tejto veci bola spísaná zápisnica v prítomnosti p. riad. Chmelku, p. predsedu a ešte jedného člena správy a nech sú v ich prítomnosti vypočutí p. Baník, p. tajomník a sl. pokladníčka. Ak sa zistia závady, nech je vec postúpená súdu. V zápisnici nech je uvedená i výpoveď pána účtovníka. Prosím skontrolovať a riadne kontrolovať pomocné knihy všetkých zamestnancov DSD, ktorí disponujú peniazmi.

Skoro súčasne s našou premiérou Prúdu bola i martinská premiéra tejto drámy. Zaujímalo ma porovnať výkony dvoch súborov, strojili sa ísť do Martina i niektorí naši herci. Pána riaditeľa Chmelku som prosil predstavenie si pozrieť, lebo mohlo ho zaujímať jeho pochopenie réžie a porovnanie vlastnej práce s výkonom p. Bosáka. Pán riad. nemal času prísť do Martina, hercov od cesty údajne odradil. Za svoju osobu môžem konštatovať tri prednosti martinského predstavenia: 1. dokonalejší preklad libreta, 2. lepšiu dramaturgickú úpravu hry a 3. väčšiu presvedčivosť predstavenia. Musím znova pripomenúť slová, ktoré som uvádzal na začiatku tohto listu ako citát z listu adresovaného na pána predsedu správy dňa 16. febr. Áno, SD v Prešove s Bosákovým odchodom stratilo veľa. Trúfam si tvrdiť, Bosák sa časom mohol vypracovať na veľmi kvalitnú silu, ktorá by bola bývala nášmu divadlu na osoh. Zhováral som sa s hercami SKD o tom, ako Bosák s nimi vychádzal, dostal som napospol priaznivé správy.

Teraz chcem poukázať ešte na jednu vec. Tri divadlá na Slovensku (ND vynechávam!) vyznačujú sa týmito charakteristickými vlastnosťami: SĽD v Nitre zápasí s direktorom pre nevyriešené sociálne otázky, v ostatnom čase sa situácia trochu zlepšila, ale nie tak, aby bolo zaistené umelecké rastenie súboru. SD v Prešove preceňuje sa po stránke umeleckej, príliš zavčasu si líha na vavríny slávy a pre zmaterializovanosť nevšíma si dostatočne stránky umeleckej. SKD v Turčianskom Sv. Martine prejavilo najviac lásky a obetavosti pre divadlo, v rastení škodia mu dobromyseľní podporovatelia, ktorí jeho činnosť nekriticky zveličujú. Ale súbor rastie po stránke umeleckej.

Pokladám za potrebné, aby zvýšená bola zodpovednosť p. riad. Chmelku za veci hospodárske a aby si správa vyhradila právo lepšie dozerať na spôsob vydávania peňazí. Prosím, aby správa bola informovaná o všetkých príjmoch a výdavkoch, aby sa veci, ktoré sa dajú zadovažovať ofertným pokračovaním, zadovažovali sa po vyžiadaní aspoň troch ponúk a aby sa prerokovala v správe každá hra pred nacvičovaním.

Pokladám za potrebné, aby riaditeľstvo divadla predložilo správe pracovný rozvrh vždy na tri mesiace dopredu. Odporúčam po každej premiére spraviť rozpravu s účinkujúcimi hercami a spraviť rozbor hier, uviesť ich klady i zápory, a tak viesť herecký súbor a vychovávať ho. Pri zájazdoch neradím užívať text „zájazd činohry SD“, veď máme len činoherný súbor. Stačí uvádzať „zájazd súboru SD…“ Odporúčam prikázať riaditeľstvu, aby dodržiavalo začiatky predstavení a aby počas hry nariadilo vchody pozatvárať.

Po tieto dni vyzval ma člen dozorného výboru pán riaditeľ Krno, aby som zakročil v kancelárii divadla, že už mesiac nemôže dostať žiadaný materiál potrebný pre revíziu. Vyčítal mi neporiadky. Informoval som sa o veci u pána účtovníka. Na moje zakročenie pán riad. Krno dostal stanovy a zápisnice správy (časť!), ale nedostal inventár, ten vraj ešte nie je hotový. Žiadam vyšetriť, ako je možné, že inventár materiálu, do ktorého sa investovali už desaťtisíce, nie je riadne vedený od samého začiatku a dôrazne žiadam, aby všetci, ktorí nesú na veci vinu, boli prísne potrestaní.

Zdá sa mi, že intervaly medzi jednotlivými schôdzami správy sú príliš veľké. Nazbiera sa toľko vecí, že niet času prerokovať všetko s rozvahou, preto mnohé nám uniká. Pokladám za potrebné, aby prípisy, ktoré sa týkajú závažných otázok, boli správe prednesené. Len tak, keď si uvedomíme zvýšenú zodpovednosť a keď budeme vedieť rozšafne gazdovať s verejnými prostriedkami, zachránime naše prešovské divadlo pred úpadkom a azda i pred rozpadnutím.

Predostieram tieto pripomienky v presvedčení, že slúžim divadelnej veci a že sa mi podarí prispieť k odstráneniu škodlivých momentov, čo hatia náš vývoj a naše rastenie.

So srdečným pozdravením

A. Prídavok,

člen správy DSD v Prešove

Prešov 10. júla 1944