Podobizne

Anton Prídavok: Vrásky času: Poézia. Próza. Dráma. Publicistika. Korešpondencia. Bibliografia

Edícia Spisy Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej 4

Podobizne. 1943

Anton Prídavok: Podobizne. Básne. Nakladateľstvo Jozef Stanovský, Prešov, 1943, 97 s.

Text tiráže: Básne Antona Prídavka pod názvom Podobizne vydal Jozef Stanovský v Prešove ako 1. zväzok edície Lúč. Knihu ilustroval, obálku a väzbu navrhoval Vincent Hložník. Vytlačila v 1 000 výtlačkoch, 100 číslovaných, viazaných, autorom podpísaných Kníhtlačiareň Sv. Mikuláša v Prešove v októbri 1943. Tento výtlačok má číslo 3 s autogramom Anton Prídavok.

Pôvodné vydanie zbierky obsahuje 24 básnických profilov významných literárnych, kultúrno-národných a verejných osobností slovenského života, ako aj Petöfi Sándora a Björnstjerne Björnsona od Antona Prídavka, a 1 ilustráciu od Vincenta Hložníka.

Okrem 9 zaradených básní kniha obsahuje tieto básne: Ján Botto, Janko Kráľ, Petöfi Sándor, Samo Chalupka, Franko Sasinek, Ferko Urbánek, Andrej Kmeť, Martin Kukučín, M. R. Štefánik, Björnstjerne Björnson, Jozef Škultéty, Elena M. Šoltésová, Timrava, Terézia Vansová a Ľudmila Podjavorinská.

Poznámky k textovej úprave

Publikácia Anton Prídavok: Vrásky času predstavuje výber z básnickej, prozaickej a dramatickej tvorby, ako aj z jeho publicistických článkov, do ktorých zrejme zasahovali redakčné úpravy; korešpondenciu (výber 51 listov od 17 pisateľov); bibliografiu s bibliografickými poznámkami, poznámkou k textovej úprave a štúdiu.

Zjednocujúcim činiteľom je úsilie v čo najväčšej miere sa priblížiť k súčasnej pravopisnej norme všetkých druhov a typov jazykového prejavu. Najlepšiu jazykovú úroveň majú texty literárnej tvorby Antona Prídavka, hoci aj v jeho textoch sa v niekoľkých prípadoch objavujú anachronizmy, bohemizmy, dobové pravopisné a štylistické prejavy. Značná jazyková rôznorodosť i rozkolísanosť sa najviac prejavuje v korešpondencii. Každý pisateľ listu uplatňoval taký jazykový úzus, aký si osvojil vlastným pričinením, alebo pôsobila naňho jazyková kultúra prostredia, v ktorom sa nachádzal. Treba však uviesť, že jazyková a štylistická podoba Prídavkových textov i pri všetkej dobovej poplatnosti, predstavuje dosť vyhranený individuálny štýl. Jazykovú úroveň Prídavkových textov, ako aj pisateľov listov majú oveľa nižšiu úroveň v 20. ako v 30. a ďalších rokoch, najmä po jazykových normách H. Barteka. Zdôrazňujeme však, že aj pri týchto zásahoch sme nenarušili hlavnú autorovu myšlienku.

Spomedzi mnohých zásahov do textov upravovali sme napr.: vznášaly sa — vznášali sa, so dňa na deň — zo dňa na deň, sbiera orgovány — zbiera orgovány, bozky boly horúce — bozky boli horúce, duše sa im shovarali — duše sa im zhovárali, zpočiatku — spočiatku, sovrie päste — zovrie päste, na sborenom mieste — na zborenom mieste, pieseň starého Sylvestra — pieseň starého Silvestra, sopár liet — zopár liet, ztratené duše — stratené duše, svet sa shromažďuje — svet sa zhromažďuje, ballada — balada, do mŕtvych akkordov — do mŕtvych akordov, jaseň — jeseň, sostup s neba — zostup z neba, všetko zpäť — všetko späť, dosavadný — doterajší, svoboda — sloboda, vliv — vplyv, Bardiov — Bardejov, Ňaršany — Ražňany, Gombáš — Hubová, Židov Maďari celkom trovili a spravili si z nich služobníkov — Židov Maďari celkom pretvorili, asimilovali a spravili z nich služobníkov. Imrich Sedlák