ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vydavateľské poznámky

Pri jazykovej úprave posledného zväzku literárnych prác Gustáva K. Zechentera-Laskomerského sme sa pridŕžali zásad, ktoré sme uviedli v predchádzajúcich zväzkoch — a najmä v druhej časti jeho autobiografie Päťdesiat rokov slovenského života (1956, 415 — 438). Ako ilustráciu prinášame niekoľko príkladov na úpravu textu a príklady na ponechanie pôvodného znenia textu s krátkym odôvodnením.

Z tvaroslovia

Ponechávame staršie (biblické) znenie podstatného mena učedlníci (13) a podobne podobu prídavného mena nezretedlný: Obehol som pokraj zeleného hrebeňa, pozorujúc všade nezretedlné rumy hradieb. (288)

Nepozmenili sme podobu príslovky neroztržite vo funkcii dnešnej podoby nepretržite („bez prestania“, „ustavične“, „neprestajne“, „jednostaj“), aby čitateľ si mohol povšimnúť pohyb v okruhu deľby funkcií slovotvorarých prvkov vo vývine nášho jazyka (dnes neroztržite znamená „sústredene“): Myseľ človeka bola odkázaná a neroztržite putnaná na tajné vnútornosti hôľneho života. (24)

Sloveso prúdiť sa sme nenahradili dnešnou nezvratnou podobou: Voda prúdiac sa odspodku je čistá, priezračná ako sklo a veľmi chladná. (25)

Odvodené slovo čakáleň paralelne tvorené ako jedáleň, nepozmeňujeme: Čakali sme dlho v čakálni, kým sa vlak dovliekol. (30)

Krajovo častá podoba kotál, ktorá je známa aj z ľudovej slovesnosti, ostala napr. v tejto vete: Toto koryto či turčiansky kotál má len v svojej severo-východnej čiastke zastúpené eocénové usadliny. (134)

V korešpondencii (v ktorej je najmenej úprav) sme ponechali znenie základnej číslovky jedon: I zase jedon taký splašený turista v Tatrách a okolí Dobšinskej jaskyne pochvátal pár zelín. (371) — Podobne v listoch ponechávame stredoslovenské hovorové tvary peknô, dobrô, ďalej podstatné mená stredného rodu, zakončené na -ia, ako napr. zdravia a neurčitok typu preglguvať.

Zo syntaxe

Aj v tomto zväzku sme obmedzili neprimeranú frekvenciu prechodníka. Napr. vetu „Chystajúc sa človek do ďalšej cesty, nachodí sa obyčajne vo zvláštnom rozpoložení“ meníme takto: Keď sa človek chystá do ďalšej cesty… (10)

Pri slovese pripomínať (dnes má väzbu s bezpredložkovým akuzatívom) ponechávame väzbu s predložkovým akuzatívom pripomínať (na niekoho, na niečo), a to najmä pre významovú i tvarovú blízkosť so slovesom upomínať (na niekoho, na niečo) a pre významovú súvislosť so slovesom poukazovať (na niekoho, na niečo): Táto hra pripomína už na Moravu; ale hra na kolky predpoludním a v robotný deň pripomína na — darebákov. (59)

Zo slovníka

Staršie podstatné meno poťah a od neho odvodené prídavné meno poťahmý vo význame „vzťah“, „vzťahujúci sa“ nenahrádzame dnešnými výrazmi: Pamätné sú v ňom náhrobníky a oltárňa, poťahmé ku kedysi slávnemu, mocnému Bystrickému hradu. (90)

Sloveso primať (= pri + mať) má u Zechentera význam slovesa mať niekoho do niečoho, teda „priviesť niekoho k niečomu“. — Ponechávame ho: Ba čo primalo pôvodcov Starhradu v tomto kraji, kde elementy, voda a skaly borby vystrájajú, stade pluh a kosa utekajú, čo ich primalo toľké múriská tu stavať? (130)

Slovesné prídavné meno spoluzložený má funkciu dnešného „zostavený“, „skonštruovaný“: Podľa udania Zacharias Janson v Mildeburgu bol r. 1616 prvý, čo odovzdal rakúskemu arcikniežaťu Albrechtovi spoluzložený mikroskop. (296)