ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mať volá. Ohlasy z obce roztratených

I v poprevratových rokoch Kukučínove diela vydával Kníhtlačiarsky úč. spolok v Martine, ich redakcia pretláčala staré zväzky série Zobraných spisov a pomaly síce i veľmi nezodpovedne pridala k nim niekoľko nových zväzkov, okrem iných aj poprevratový cestopis Dojmy z Francúzska. Postupne starostlivosť o vydávanie Zobraných spisov Martina Kukučína prechádzala na Maticu slovenskú. A iste nie je bez významu, že autor, ktorý hlavne s martinskými literárnymi pracovníkmi i po prevrate udržiaval styky, — oni mali na starosti vydávanie jeho kníh, — že týmto pracovníkom, nakoľko možno usudzovať podľa doteraz prístupných prameňov, o rukopise románu Mať volá sa podrobnejšie nezdôveril, ani im ho neponúkol na vydanie a nevyžiadal si od nich ani mienku o ňom pred vydaním. Aké to mohlo mať príčiny? Nebol Kukučín spokojný s pomalým tempom, akým v Martine vydávali jeho knihy? Alebo svoju novú prácu nepokladal za takú, ktorá by organicky priliehala k tým dielam, ktoré dovtedy vyšli v Martine? Nateraz len dohadmi možno odpovedať na tieto a podobné otázky. Bezpečne vieme iba toľko, že bez vedomia martinských činiteľov rukopis románu Mať volá dal na vydanie vcelku nerenomovanému nakladateľovi G. A. Bežovi v Trnave a ten ho vydal vo veľmi primitívnom technickom vystrojení v piatich zväzkoch.

Prvý zväzok Mať volá u G. Bežu v Trnave vyšiel koncom roku 1926, bez udania roku. Nasledujúce zväzky vychádzali v krátkych časových intervaloch za sebou, posledný v druhej polovici roku 1927. Prvý zväzok má 291 strán, druhý 173, tretí 232, štvrtý 223 a piaty 351, celé dielo má spolu 1270 strán. Vo vydaní mali byť aj ilustrácie, ale asi na zákrok Kukučínov vystali, iba v poslednom zväzku na konci je vlepená miniatúrna kresbička, reprodukovaná na kriedovom papieri, znázorňujúca motív víchricami ohýbaného stromu v príboji morských vĺn. Nepodarilo sa mi zistiť, kto je pôvodca tejto ilustrácie.

A práca Mať volá, ktorú autor druhove označuje ako „ohlasy z obce roztratených“, si zasluhuje pozornosť. Vo viacerých vzťahoch má priamo kľúčový význam pre pochopenie Kukučínových názorov na otázky spoločenské. Práca je dôležitá zo stanoviska formovania sa autorovej slovesnej metódy v rokoch poprevratových a začlenenie románu Mať volá do celku Kukučínovej tvorby osvetľuje a dokresľuje nám mnohé jej stránky. Týmto dielom spisovateľ v miere nie menšej ako prácami zo slovenskej prítomnosti a minulosti, napísanými po roku 1918, snažil sa vplývať na vedomie poprevratového slovenského človeka.

Román odtláčame podľa prvého a jediného vydania za autorovho života v nakladateľstve a kníhtlačiarni G. A. Bežu v Trnave v rokoch 1926 — 1927. Prihliadali sme však aj k autorovej rukopisnej pozostalosti. V Ss I. a jediné vydanie 1943, I diel str. 1 — 248, II. diel str. 1 — 151, III. diel str. 1 — 200, IV. diel str. 1 — 190, V. diel str. 1 — 299.

Z textov románu Mať volá sa zachovalo niekoľko rukopisných textových konceptov a rozsiahly stenografický zápis diela. Zápis pod názvom Stroskotaný rozlúštil inž L. Lorenc. Prepísaný strojopis má 799 strán. Zápis i prepis sú v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Označujeme ho S.

Zlomok pod sign. 638/I, číslovaný 1 — 9, písaný perom po jednej strane, rozmeru 10,5 cm × 17,2 cm, pomerne málo opravovaný, začína sa slovami: „Boli prišli medzitým na hlavné námestie…“ a končí sa slovami: „… pohľadaj ho tu niekde okolo dlhého stola a ľahko že ho i nájdeš.“ Označujeme ho Z1.

Zlomok číslovaný 595 — 601, písaný perom po jednej strane, rozmeru 10,7 cm × 17,2 cm, pomerne málo opravovaný, označený ako prvá kapitola, začína sa slovami: „Pán Fortunato nezaháľal…“ a končí sa vetou: „… účastiny by podpisovali hneď a na burse by dostali zaraz hodnotu.“ Označujeme ho Z2.

Zlomok číslovaný 709, 1152, 1257 — 1260 a 1309, písaný perom po jednej strane rozmeru 10,7 × 17,2 cm, je pomerne málo opravovaný.

Zlomok číslovaný 2 — 5, 8 — 10, 13a, 14, 22, 23a, 25, 29, 33, 35, 48, 49, 54, 56, 57, 83, 86, 94, 95, 99, 100, 100a, 101, 103, 105, 111, 121, 131, 132, 133, 140, 162, 166, 167, 169, 170, 175, 177, 179 — 182, 193, 199, 208, 209, 211, 213, 216, 219c, d, e, 220, 221, 235, 250 — 252, 254, 254a, 255, 258, 259, 260, 268 — 269, 284, 284a, 284g, 290, 299, 311, 316, 317, 350d, 373, 407b, 410k, 410l, 410n, 444, 560, 563, 598 — 601, 604, 645, 647, 651, 655, 659, 661, 662, 671, 675, 712, 714, 716, 717b, 718, 739, 751, 753, 754, 758, 760, 763 — 764, 765, 775, 777, 796j, 796g, 812, 814, 816, 821, 832, 833, 842, 850, 855, 863, 867, 871, 874, 885, 888, 901, 921, 911, 921, 940, 946, 952, 959, 960, 973 (nečíslovaná strana s označením V. diel. 1007 — 1352 — 345) 1011, 1012, 1142, 1146, 1250 — 1352, písaný perom po jednej strane, rozmeru 10,7 cm × 17,2 cm, je veľmi opravovaný, strihaný, dopĺňaný vsuvkami na novšom papieri. Označujeme ho Z3. Všetky rukopisy sú uložené v Matici slovenskej v Martine.

Poznámky k úprave textu

Pri úprave textu sme postupovali podľa zásad, určených v I., VII. a X. zväzku.

Jednotlivé zásahy uvádzame podľa strán rukopisu.

IV

pristúpila 7 — pristúpil 10; papiernik IV/12 — papierik 13; rozpaškrtil 27 — rozmaškrtil 22; S ostrým 28 — Ostrým 22; paškrtami 28 — maškrtami 22; sami IV/29 — sám 23; k ostatným robotám IV/30 — na ostatné roboty 23; prezierala IV/33 — prizerala 25; o pohol IV/38 — a pohol 28; suma IV/42 — sama 30; kamarát, ty kúsať IV/72 — kamarát, hoc je pekná — nebude! Ak bude, nebudeš ho kúsať — nebudeš! 47; nepotká IV/82 — nepostretne 53; sami viete IV/114 — sám viete 71; tažkým srdcom IV/115 — s ťažkým srdcom 71; je IV/122 — ja 76; k smrti IV/129 — do smrti 80; sami IV/150 — sám 92; sa pozerali IV/159 — pozerali 97; oborové IV/165 — borové 101; boháčov IV/168 — boháčoch 103; vľké IV/177 — veľké 108; s krajanom IV/178 — krajanom 108; sami IV/185 — sám 113; sami IV/188 — sám IV/114; sami IV/195 — sám 118; kde IV/213 — keď 128;