ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Edičná poznámka

Básnická zbierka Honolulu, pieseň labute vyšla roku 1939. Vydal ju Fr. Urbánek a spol. v Trnave ako 4. zväzok edície Slovo. Teraz vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, spol. s r. o., vychádza jej druhé vydanie.

Vo vydaní u Urbánka z leta 1939 Dilong sám ako podtitul uviedol „básne na rozlúčku so slovenskou poéziou“. Našťastie, túto hrozbu neuskutočnil. Ešte v tom roku vydal v Modre u T. Mesíka básne Mesto s ružou a v Bratislave u J. Stožinského pochod, v zhudobnení A. Seleckého, Slováci, stojte na chotári.

Dilong mal dobrý priateľský vzťah nielen k básnikom svojej generácie z rôznych ideových orientácií, ale aj k výtvarným a hudobným umelcom. Obálky jeho básnických kníh navrhovali Rudolf Fábry, Štefan Bednár, Lea Mrázová, Ladislav Guderna, Vincent Hložník, Karol Oravský, Felix Litva, Andrej Paulíny, Jozef G. Cincík, Ján Mráz, Tibor Kovalík a iní. Niektoré svoje básne vydal pod pseudonymom Ria Valé, Zuzka Oravská a satirické verše pod pseudonymom Ďuro Kyjak. Medzi ilustrátormi jeho kníh sú L. Kostelníček, Vincent Hložník, Karol Oravský, Ján Mráz, Valerián Wild, Tibor Kovalík, Ladislav Guderna, Andrej Paulíny a iní. V exilovej vydavateľskej núdzi si niektoré knihy vydával vlastným nákladom, zo svojej františkánskej almužny.

Miestami je Dilongov básnický jazyk v zbierke Honolulu, pieseň labute už archaický, ale až na nepatrné úpravy ponechali sme jeho časovú patinu, aby čitateľovi aj tak pripomínal Dilongovu dobu. Niektoré jeho básne vyšli aj v anglickom a španielskom preklade. Výber z exilovej tvorby Rudolfa Dilonga zostavil Peter Cabadaj. Vydala ho Matica slovenská (Martin 1992). Slovenská televízia v Bratislave roku 1998 podľa scenára P. Cabadaja, v produkcii J. Halíka a v réžii I. Petrovického nakrútila film Rudolf Dilong, básnik stratenej slovenskej slobody. Básnickú tvorbu Rudolfa Dilonga doteraz obsiahlejšie zhodnotil J. E. Bor: Rudolf Dilong, básnik stratenej slobody (Buenos Aires, 1957), čiastočne Stanislav Mečiar, Imrich Kružliak, Jozef M. Rydlo, ktorý zostavil aj provizórnu bibliografiu jeho diela, Ján Sedlák, Peter Cabadaj a iní. Dilongove životné osudy v exile (v Bavorsku a Taliansku) zachytil Ján Okáľ v knihe Leto na Traune (1986) a Výpredaj ľudskosti (1989).

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vo svojom edičnom pláne predstavuje Dilongovu zbierku básní Honolulu, pieseň labute slovami: „Jedna z najlepších zbierok básnika katolíckej moderny, v ktorej sa autor vyrovnáva s podnetmi moderných básnických prúdov, najmä nadrealizmu a poetizmu. Naďalej však ostáva básnikom ľahkého verša, v ktorom nadobúda prevahu poetistická hra s obrazotvornosťou a efektná metafora.“ Skoro po šesťdesiatich rokoch prichádza jej repríza. Dúfame, že nájde aj svojich čitateľov.

I. K.