Helena nosí ľaliu

Narodil sa v ďateline rákosí kosci kosci dajte pozor na kosy tmavá rana krutá rana zabolí plače tráva prelomená na poli Utekali pre panenku maličkú chlapec zdvihol z poľných kvetov hlavičku pre tú krásu celý svet ach malý je keď na čele zaplakaly ľalie A keď trávy doplakaly v šeleste slnko dalo zlatý kočiar neveste matka bola krásnou vílou močiaru otec písal o tom fejtón pod čiaru Chlapec rástol dorástaval motýľov loďky púšťal za oblačnou flotilou nepoznal ho nikto nikto na svete oči nosil fialkami zastreté Nehrával sa nesháňal sa s deckami svetom blúdil s prázdnymi však vreckami bratov nemal o sestrách vždy krásne snil dievčatkami všetky ploty pokreslil Líhal s vtákmi spával medzi humnami chalan jeden noci trávil v dumaní po nohách ho prútikami šibali roztopašní tmavolesní šibali Nad potokmi o hviezdičkách rozjímal aké ich mal také ich mal smútky mal na svete to nedozvieš sa do smrti keď sa chlapec v konvalii rozsmúti Z tohto sveta ušlo sa mu pramálo dievčie dieťa žiadnej lásky nemalo biela láska biele hry a biele sny chlapec nebol nikdy nikdy telesný Rozhodol sa hľadať prácu voľakú panebože nevie sa viezť na vlaku dobrá vec je podobať sa mužovi haja haja chlapec chlapec ružový