E-mail (povinné):

Ján Capko:
Sirôtky

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Alena Kopányiová, Daniela Kubíková, Daniel Winter, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 64 čitateľov


 

IV

Životopis Janka Miloslava Capka-Zniovského

(Nar. 19. sept. 1846; † 18. aug. 1867.)

Ján Miloslav Capko-Zniovský spatril svetlo života dňa 19. septembra roku 1846 v mestečka Kláštore pod Zniovom, v stolici Turčianskej, z otca Jana Capko, zámožného to kupca, a matky Johanny, rodenej Toček.

Hneď čo útly chlapčok započal v rodisku svojom do školy chodiť, i vyznamenával sa zvláštnou pilnosťou a dobrými mravy menovite pod správou velezaslúžilého učiteľa a národovca slovenského, Josefa Ríznera. Aby sa ale jeho túžbe po vedách a vyššom vzdelaní vyhovelo, doprevadil ho jeho milený otec roku 1856 do B. Bystrice. Ačkoľvek v rodisku svojom len druhú triedu hlav. mest. škôl dokonal, neľakal sa náš Janko do prvej gymnasialnej triedy tu vstúpiť, ktorú na vzdor ťažkostiam s dobrým prospechom dokončil. V stúdiach započatých pokračoval v B. Bystrici až po 5. triedu, t. j. do r. 1861. — Nabývajúc sa už dosť v B. Bystrici a nejednu trpkosť od istého učbára zakúsiac, odobral sa v spomenutom roku do Nitry, aby tam svojej túžbe po vyššom vzdelaní a sdokonálení sa vo vedách bez prekážky zadosť učiniť môhol. Lež, — nenie všetko zlato, čo sa bliští: Janko náš oklamal sa v svojích nádejách, bo tu nenajšol, čo hľadal!… V samom meste Nitre, kde pred tisícletím panovala mocná ruka Svätoplukova, kde svätí naší apoštolovia Cyrill a Method stánky svoje rozbili, by tu v milej našej materčine hlásali predkom naším Božie slovo; — v tej Nitre, hovorím, panovala pustota národnia a nepovedomie národnie: kto sa teda k národnosti svojej slovenskej hlásil, toho vyhlasovali za pansláva, buriča, vlastizradca, a Boh vie čo.

Práve tamtoho roku, totižto r. 1861 držali verní, neohrožení synovia národa slovenského v Turčianskom Sv. Martine národní sjesd, kde požiadavky štýrmillionového národa slovenského v známom memorandume sformulovali; — čo nemalého kriku a detského strachu v Uhorsku zapríčinilo, známo je jednomu každému: a preto zo žiadneho iného ohľadu, jako tohoto upadli Turčianski žiaci v Nitre študovavší do podozrenia, že sú panslávi a nebezpeční ľudia, a tak stali sa terčou, na ktorých, šípy a nadávania tamojších pomaďarčených mešťanov, ba i samých učbárov namierené boly. A toto bolo pohnútkou, že sa stal náš Janko milovníkom národa svojho a že zatúžilo srdce jeho nezkazené, citlivé z Nitry sa odstrániť. Preto odobral sa hneď na druhý rok zase do B. Bystrice, aby tu beh gymnasialny dokonal, čo sa i r. 1864. s tým najlepšim prospechom stalo zložiac na tomže gymnásiume s pochvalou, zkúšku zralosti.

Spomenúť nádobno, že r. 1862. na b. bystrickom katol. státnom gymnásiume studovavší neohrožení slovenskí šuhajci počtom asi 60. na vys. uh. kr. námestnú radu prosbu zadali, by sa na tomže gymnásiume pri vyučovaní ohľad bral i na našu ľúbozvučnú slovenčinu; — čo sa i touže vys. uh. kr. námestnou radou odobrilo a v budúcom, t. j. 1863. roku i do života uviedlo. V stredu týchto neohrožených jarých sokolov Tatier nachádzame i nášho Janka.

Tohože istého 1863. roku utvoril sa na tomže kat. stat. gymnásiume b. bystrickom s odobrením a povzbudzovaním našeho nezapomenuteľného Martina Čulena, riaditeľa tohože ústavu, — druhého to Ľudevíta Štúra pod správou známeho literáta nášho, prof. Milka Černého literarno-vzdelávajúci spolok, ktorý náš Janíčok, Janko pilne navštevovol a často k zasadnutiu tohože spolku svoje mladistvé výtvory duševnie pod kritiku prinášal. V prázdninách toho samého roku založil v svojom rodisku besedu, kde zvlášť svojími piesňami mládež k životu rezkejšiemu národniemu povzbudil. Neraz obveselilo najmä spevácke kolo diev Kláštorských synov mladého Slovenska prišedších k valným shromaždeniam Matice slovenskej.

Po prázdninách roku 1864 odobral sa do Požúňa na tamojšiu právnickú akademiu, aby tak vzdelajúc sa vo vedách právnických nekdy práva ubiedeného národa svojho hájiť a zastávať môhol. Ale i tu pri pilných štúdiách právnických nezpustil z oka to, čo si za cieľ života bol položil: pestovanie totiž materskej reči, dcéry to útlej, tichej nebotyčných Tatier. I tu bol totiž literárno-vzdelávajúci spolok: — a náš Janko bol jeden z najusilovnejších a najpracovitejších údov jeho.

No, živôt tento jeho účinlivý, Bohu, vede a národu venovaný hatený bol už dňa 22. febr. roku 1865., keď náš Janko idúc domov na prázdniny na ceste nebezpečne ochorel. Od času tohoto zdržoval sa často, ba zvätša v rodisku svojom, študoval súkromne práva odbavujúc vždy s pochvalou semestrálne zkúšky v Požúne, v rodisku ale svojom a v okolí pracoval neunávene, neohrožene na prebudení mládeže k národniemu životu. Kde sa jednalo o práva národa slovenského, zapomínal na svoj prsný neduh a bol hotový hájiť ich do poslednej kvapky krve. —

Roku 1866. upadol opätne do ťažkej choroby po odbavení polročnej zkúšky tiež vo februári, z ktorej sa ale na čas po nejakom čase zotavil. Avšak energičným vystupovaním a namáhaním sa za svoj národ (ačkoľvek videl, že na očividom slabne a chradne) pritiahol si na zelený štvrtok (t. j. 18. apríla) r. 1867. pri príležitosti kandidovania stoličného úradu v Turčianskom Sv. Martine ťažkú prsnú chorobu, z ktorej sa síce v mesiaci máji na malú chvíľku zotavil, nezadlho ale zase do nej upadol a obľahol — aby viac nevstal. Dňa 18. augusta tohože r. 1867., v nedeľu pod večer odobral sa opatrený súc svätými sviatostiami umierajúcich k Pánu, ku zármutku svojho starostlivého otca, bratov, sestár, priateľov, no i celého národa slovenského, na ktorý až do poslednieho okamženia života svojho pamätal volajúc pred smrťou: „Sláva Slavianstvu! Nech žijú Slováci!“ Áno i vo večnosti, kam ho už jeho milená matka pred nekoľkými roky predišla, za svoj rod u prestolu Baránkovho neprestajne primlúvať sa zasľúbil. Pochovaný bol 20. aug. na deň sv. Štefana kráľa kroz veľkomožného a vysoko dôstojného pána Jana Gočára, horlivého to národovca pri úplnej assistencii a pri všeobecnom podielubraní ľudu z celej temer Turčianskej stolice. Pohrabniu reč držal dôst. p. Juraj Slota, známy to literát a kazateľ slovenský, v ktorej dokazoval: jaký má byť mladík, najmä mladík slovenský; — jaký má živôt viesť, odporúčajúc mládeži mŕtveho už sice, no v pamäti celého národa žijúceho Janíčka, Janka.

Pôsobenie jeho a vystupovanie v prospech národa — je neoceniteľné; majúc ale preriecť o našom Jankovi čo pevcovi, nemôžem pridať len to k chvále jeho, že mnohé z jeho piesní nejednoho syna, nejednu dcéru Tatier oduševnily a oduševniť v stave sú.

Janko náš bol postavy obvyšnej, obličaja príjemného, oka žiarivého; on bol mladík rázu veselého a úprimneho, srdca dobrého, nezkazeného, vždycky pilný a mravný, za národ svoj nadovšetko oduševnený. Jeho najmilšia zábava bola v tichej večernej dobe o samote dumať — básniť. Už z roku 1861. nachádzame v jeho bieloknihe a pamätníku „Rodoľubca“ nazvanom prvé výtvory mladistvej jeho poesie. Okrem dopisov v „Junošovi“, ktorý v r. 1865/6. vychodil a ktorého výborníkom i on sám bol, no i krom básní v tomžo časopise uverejnených nachádzame jeho práce i vo „Vedomostiach“, „Sokolovi“ a „Čiernokňažníku“.

Ostatne, kto chceš lepšej poznať mládenca tohto za národ svoj oduševneného, čítaj jeho iskrenné spevy — — a budeš mať dokonálejší životopis jeho, nežli moje skromné pero podať Ti to mohlo.

Pokoj prachu jeho a večná mu pamiatka!!!

Miesto predmluvy

Vek náš do očú bijúcim ligotom napísal na svoje zástavy velevýznamné heslo: „Pokrok a Osveta!“ — Pokrok vo vedách a umeniach, pokrok v duševnom i spoločenskom vývine, pokrok vo všetkom, čo týče sa ľudského bytia, — a jeho vydobyzeň osveta: — to jest to mocné hýbadlo dnešnieho človečenstva, to ten ohnivý rušeň, čo neodolateľnou, nezvratnou silou ťahá so sebou i za sebou nekonečný reťaz ľudských záujmov.

Toto dialo sa vo svete vôbec a deje sa v. XIX. tomto storočí; — no týmto smerom kráčaly a pokračujú za naších časov zvlášť i národy nám pobratimné — údovia to velikánskeho kmenu slavianského — navzdor nepočetným prekážkam s takou silou, že ani tí najvätší nepriatelia jejich nie sú v stave, zatarasiť, zastaviť tú nastúpenú cestu! — Len náš „holubičí“ slovenský národ až do najnovších dňov nechcel akosi ku sluchu svojmu pripustiť, čo hromozonným hlasom mu privolávaly nesčislné zjavy v inorodňom abo pobratimnom ľudstve… Veď od dávna zvykol bol — — driemať utiahnutý súc sťa popelvál pod pec — do tíšiny to malinkých príbitkov, — pod svoje čarokrásne nebetyčné Tatry. Tam žil on vzdialený od hluku pobúreného mora ľudského života; — no, žil zaznaný, zavrhnutý — i driemal dlhý, clivý, lenivý sen nečinnosti, kým druhí, bežali za bobkovými vencami!

No, sláva buď Bohu! prelomily sa už prvé ľady odporu. Národní vodcovia vzkriesili Slovenstvo z hnilého odpočinku skazonosnej zimy. V biely plášť zavinutá Zimzerla opúšťa Karpaty naše a mladušká Vesna a nová jar — ačkoľvek búrna — vychovala už svoje kvietky!… Keď sa noc míňa, svitá v Božej prírode len od východu. Avšak v národe našom brieždi sa od razu zo všetkých strán — ačkoľvek šakaly vyjú, sovy húkajú, kuvíci kuvikajú, žaby v barinách kráču — snažiac sa veštiť polnoc národu slovenskému, by ho ešte tak učičíkaly v spánok dlhý, lenivý; — — no, na darmo, bo čo chvíľka zazrieme zlaté slnko na jasnom ráne a oni — zmiznú!

Od nás závisí — budúcnosť naša! To zná každý!

I veríme, i dúfame, že budúcnosť nás nezklame bo epocha táto krásneho prebúdzania sa rodu našého budí, kriesi i jednotlivcov, — ktorých smelo odbleskom jejej menovať možno, — ktorí obetúvajú, zasvätcúvajú živôt svoj, často živôt mladistvý zaujmom národa svojeho zníženého nedbajúc na nižiadne odpory!

Známi sú Nám, ľúbezní bratia a sestry, po Kristu a po národe! títo národní hrdinovia!

No i vstred jarej mládeže — v kole to jarých sokolov Tatier — nachádzame, sláva buď Bohu! nosičov národnieho výtečníctva. — Porekadlo — jestli sa nemýlim — hovorí: „Kto sám sebä nectí; ani cudzí ho neuctí!“ Teda, keď my sami nebudeme ctiť svojich výtečníkov, — ktože jich potom už bude?!… Pozrime na Nemectvo! Ono s nadšením hovorí o svojom Göthe-ovi, Schiller-ovi, Humbold-ovi atď. A pýtajme sa len nektorého vzdelanšieho Nemca, k akému národu on patrí? On nám s pýchou odpovie, že k tomu, z ktorého pošiel Göthe atď.

A u nás to tak nemá byť?! — Musí — bo ináč by nám na darmo svitalo!

Výtečníkom naším jak v borbe za národ zošedivelým, tak i mladistvým patrí z našej i celého národa strany — patriť musí úcta, uznanlivosť, pamiatka; jim patrí večná sláva!

Spomnel som, že i vstred jarej mládeže máme nosičov národnieho výtečníctva, ktorých si ctiť a vážiť máme. No takýto bol medzi inými i Janko Mil. Capko-Zniovský! Známo nám, že žil, dejstvoval a mrel za rod svoj, ktorý po Bohu nadovšetko miloval. Že žil, dejstvoval preň — svedčí nám to Turiec, B. Bystrica a Požúň; — že ale mrel, ba i zomrel v borbe za národ svoj, dokázala by nám jeho milá, zarmútená rodinka a bližší priatelia jeho; no dokázal oboje i veľkm. p. Viliam Pauliny-Thót, I. Podpredseda „Mat. Slovenskej“, ktorý takto v 10. č. VII. roč. „Sokola“ píše: „Dňa 18. aug. b. r. zomrel v Kláštore nádejný syn Slovenska, právnik Ján Capko. Jeho poslednia veta, ktorú pár sekundami pred pokoným vzdýchom povedal, bola: ,Nech žijú Slováci!‘ V skutku zriedkavý to pád tak iskrenného rodoľubstva u nás, že duša junáka, i keď lúčila sa so svetom, iba na národ svoj a blaho jeho myslela.“

A na takéhoto mladíka mali by sme zapomnúť?! —

On kriesil v živote svojom mládež k životu národniemu slovom, skutkom; no kriesil ju i svojmi iskrennými piesňami! Prozreteľnosť Božia ho do lepšieho života povolala; no, — na nás je, by nezanikol hlas jeho vzbudzujúci, — ktorý v stave je ešte nejednoho syna, dcéru Tatier zo sna nečinnosti k životu národniemu prebudiť!

Toto všetko povážiac prichytil som sa — s odobrením a povzbudzovaním pp. tt. pánov: Viliáma Pauliny Thóta, Andreja Sládkoviča, Michala Chrásteka a Fr. Víťazoslava Sasineka — ja nie poslední úprimný priateľ a vrstovník jeho k tej ťažkej, no i sladkej prácičke, pri ktorej mi i prvý náš poet Andrej Sládkovič pomáhal, by som jeho pozostalé spevy pred zahynutím potomstvu zachoval a jeho zásluhy o národ, no i samého čo vzor jarému slovenskému vlc. Obecenstvu pred oči, k blahej pamiatke predložil.

I činím to týmto dielkom „Sirôtky“ pomenovaným podávajúc vlc. Obecenstvu slovenskému piesne našého Janka Miloslava Capka-Zniovského (Meno Zniovský uvádzam v dielku preto, poneváč Jankove pred verejnosť podané spevy pod týmto pseudonymom uverejnené boly. Vydavateľ.) v tej sladkej nádeji, že vlc. Obecenstvo slovenské, najmä ale Ty, bujará, mlaď Tatranská! moju skromnú prácičku vďačne prijmeš a k srdcu mladistvému pritisneš — a že i ja šťastným výsledkom prvého literárneho pokusu oduševnený, tým vätším zápalom pracovať budem môcť na vinici kresťansko-národnej osvety!

S Bohom!

Na Pohroní, dňa 5. mája 1868

Andrej Meth. Sytniansky

Soznam p. t. pánov odberateľov

Mená s hviezdičkou (*) poznačené sú mená veľactených pánov sberateľov.

Adamiš Ján, mešťan v Pešti.

Adamovský Ján, mešťan v. B. Štiavnici.

A. P. v T.

Babiak Ľudovít, študujúci v. B. Bystrici.

Badík Josef, bohoslovec v Nitre.

Bakyta Josef, klerik v B. Bystrici.

Balažovič Norbert, bohoslovec v B. Bystrici.

Balko Pavel, mešťan v Pešti.

*Banšell Koloman, študujúci vo V. Revúci.

Barbierik Týtus, študujúci vo V. Revúci.

Beblavý Pavel, študujúci vo V. Revúci.

Begaly Andrej, mešťan v Pešti.

Bela Andrej, študujúci vo V. Revúci.

Benko Matej, kupec v Lazanoch.

Benko Matej ml., kupec v Lazanoch.

Blaho Pavel, bohoslovec v Ostrihome.

Blážek Štefan, bohoslovec v Nitre.

Bohatý Ján, študujúci v Požúne.

Boor Ján, študujúci vo V. Revúci.

Botto Ján, ur. inžinier v B. Štiavnici.

Braxatoris-Sládkovič Andrej,ev. farár v Radvani.

Braxatoris Cyrill, študujúci vo V. Revúci.

Braxatoris Elenka, slečná v Radvani.

Braxatoris Olga, slečná v Radvani.

Brezanský Nicét, študujúci v B. Bystrici.

Brxa Ján, mešťan v Budíne.

Budinský Juraj, mešťan v Pešti.

Bujna Martin ev. bohoslovec vo Viedni.

Bulta Fraňo, farár v Sv. Mare, 2 výt.

*Bulla Petor, právnik v Požúne.

Bzduch Tomáš, študujúci v Požúne.

Capko Antonia, slečná v Kláštore.

Capko Františka, slečná v Kláštore.

Capko Ján, predstavený mestečka v Kláštore.

Capko Josef, kupec v Bukarešte.

Capko Ignác, klerik v B. Bystrici, 4. výt.

Capko Katarína, slečná v Kláštore.

Cimboray Ján, študujúci ďalekopis v Pešti.

Cupra Ferdo, študujúci v B. Bystrici.

Cyntula Gejza, bohoslovec v Ostrihome.

Čajda Eugen, medik vo Viedni.

Čajka Janko, študujúci v B. Štiavnici.

Čajka Juro, študujúci v B. Štiavnici.

Čelko Josef, professor v B. Štiavnici.

Černiansky M. Andrej, právnik vo Viedni.

Černý Milko, professor v dispon. v. B. Bystrici.

Červen Andrej, baňský úradník v B. Bystrici.

Červeň Kvetoslav, professor v Požúne.

Červeň Tomáš, veľprepošt a kanonik v B. Bystrici.

Čižmarovič Andrej, klerik v B. Bystrici.

Čulík Ľudovit, študujúci vo V. Revúci.

Danko Ján, študujúci v Požúne.

De Brzechffa Maria, v Jahodníku.

Dérer Janko, ev. bohoslovec v Prešove.

Dérer Miško, akademik v B. Štiavnici.

Dianovský Ján, mešťan v Turč. Sv. Martine.

Duchoň Juraj, kupec v Kláštore.

Dulla-Hohoš Matúš, právnik v Pešti.

Ďatel Janko, klerik v B. Bystrici.

Ďuriš Josef, bohoslovec v Nitre.

Eliašik Julia, slečná v Pešti.

Fábry Ján Albert, študujúci vo V. Revúci.

Fábry Matej, mešťan v Pešti.

Fábry Paulina, slečná v Pešti.

Fajnor Jaroslav Štefan, právnik v Požúne.

Fibinger Barbara, hostinská v Turč. Sv. Martine.

Filo Matúš, kupec vo Valči.

Gašparek Karol, právnik v Požúne.

Galbavý Josef, akademik v Požúne.

Gerometta Ján, Vice-Archi-Diacon, farár v Starých Horách.

Gili Edvard, bohoslovec v Nitre.

Gočár Ján Nep., právnik v Pešti.

Goldbach Mirko, bohoslovec v Nitre.

*Gonda Juraj, bohoslovec vo Viedni.

Gramantík Juraj, bohoslovec v Nitre.

Gregor Karol, klerik v B. Bystrici.

Gsell Janko, dedinský kaplán v B. Bystrici.

Hájiček Ľudovít, právnik v Požúne.

Hajla Matej, študujúci v B. Bystrici, 2. výt.

Háman Karol, študujúci V. Revúci.

Hammerschmidt Aloys, medik vo Viedni.

Hanzel Fraňo, kupec v Kláštore.

Hanzlik Andrej, študujúci v B. Štiavnici.

Heim Ján, študujúci v B. Bystrici.

Hlaváč Sámuel, mešťan v Pešti.

Hodža Cyrill, právnik vo Viedni.

Hojíč Martin, bohoslovec v Ostrihome.

Holec Ján, klerik v B. Bystrici.

Hraško Maria, rodená Capko v Kláštore.

Hraško Pavel, kupec v Giurgievo.

Hrčka Pavel, bohoslovec v Nitre.

Hrivňák Ján, študujúci v B. Štiavnici.

Hrozný Václav, študujúci vo V. Revúci.

Húbčik Josef, učiteľ na hl. škole v Kláštore.

Hudec Zig. Alexander, právnik v Požúne.

Hurban Svetozár Miloslav, právnik v Požúne.

*Chrástek Michael, konsistorialný radca a prof. v B. Bystrici.

Ivanovich Maria a Ľudmila, slečnie v Pešti.

Ivičič Jaroslav, bohoslovec v Nitre.

Jablonský Janko, študujúci v B. Bystrici.

Janda Josef, pivovarči v Kláštore.

Jankovič Pavel, súkromný v Nitre.

Járošši Pavel, študujúci vo V. Revúci.

Jesenský Gustáv, pravotár v Kláštore.

Jesenský Ján, pravotár v Turč. Sv. Martine.

Ježko Franko, medik vo Viedni.

Jurečka Ján, bohoslovec v Nitre.

Kabina Franko, právnik v Pešti.

Kabina Koloman, študujúci v B. Bystrici.

Kandler Fraňo, mešťan v Pešti.

Kašovič Amalia, slečná v Turč. Sv. Martine.

Kašovič Susanna, slečná v Turč. Sv. Martine.

Kedrovič Anička, slečná v Pešti.

Kempa Štefan, bohoslovec v Nitre.

Klempa Ján, právnik v Požúne.

Klč-Mikuščak Štefan, študujúci vo V. Revúci.

*Kluch Franko, bohoslovec v B. Bystrici.

Kluch Franko, kupec v Kláštore.

Kluch Ján, mešťan v Kláštore.

Kmoško Kod. Ján, bohoslovec v Nitre.

*Knezovič Cyrill, študujúci v B. Štiavnici.

Kohút Josef, pravotár v Turč. Sv. Martine.

Kohút Karolina, slečná v Mošovciach.

Kohút Milíca, slečná v Mošovciach.

Kolény Josef, študujúci vo V. Revúci.

Kollár Miško, študujúci v B. Štiavnici.

Konček Alexander, notár v Kláštore.

Korbas Jaroslav, stolársky pomocnik v B. Bystrici.

Korničký Friderik, bohoslovec v Ostrihome.

Kováčík Ján, kupec v Socovciach.

Kováčík Josef, kupec v Stránke.

Kovalík Andrej, študujúci v Požúne.

Kovárik Fraňo, študujúci v Požúne.

Králik Pavel, študujúci vo V. Revúci.

Krčméry Silvester, klerik v B. Bystrici.

Križan Karol, mešťan v Pešti.

Krupa Pavel, bohoslovec v B. Bystrici.

Krupec Edvard, stoličný uradník v Požúne.

Krupec Josefína, slečná v Požúne.

Kubány Marína, slečná v L. Sv. Mikuláši.

Kubány Pavlína, slečná v Pešti.

Kudlička Jan Ev., kaplán v Starých Horách.

Kulišek Miloslav, čakateľ pravotárstva v Turč. Sv. Martine.

Kunaj Ján, mešťan v Turč. Sv. Martine.

Kupčok Samoslav, študujúci vo V. Revúci.

Kuttík Andrej, mešťan v Pešti.

Kúžel Ignác, kupec v Kláštore.

Kynčel Ján, študujúci v B. Bystrici.

Kyncl Ján, študujúci vo V Revúci.

*Kyseľ Ján, právnik v Prešove.

Lauček Daňo, ev. bohoslovec v Prešove.

Lavko Johanna, mešťanka v Kláštore.

Lehotský Gustáv, študujúci vo V. Revúci.

Leštiansky Mariška, hostinská v Sv. Antole.

Lichard G. Daniel, redaktor „Obzoru“ v Skalici, 3 výt.

Mác Miloslov, statkár v Beniciach.

Macenauer F. Otto, učiteľ v Brezne.

Maliak Štefan, študujúci vo V. Revúci.

Mareček Anička, slečná v Pešti.

Matulay Viliam, študujúci v Požúne.

Mažák Josef, mešťan v Pešti.

Medvecký Alexander, študujúci v B. Štiavnici.

Medvecký Samoslav, právnik v Pešti.

Melfelber Zigmund, pravotár v Turč. Sv.Martine.

Miháľ Ján, bohoslovec v Nitre.

Miks Franko Ľuboslav, bohoslovec v B. Bystrici.

Mitták Gustáv, právnik v Požúne.

Molec Antol, bohoslovec v Ostrihome.

Molec Danko, právnik v Požúne.

Molec Žigo, študujúci v Požúne.

Moyses Štefan, biskup b. bystrický, tajný radca atd. vo Sv. Kríži, 10. výt.

Mudroň Anna, pravotárka v Turč. Sv. Martine.

Mudroň Pavel, pravotár v Turč. Sv. Martine.

Murgaš Ján, kr. lesný v Brusture.

N. N., bohoslovec v Ostrihome.

N. N., bohoslovec v Ostrihome.

Nedobrý Josef, professor v Turč. Sv. Martine.

Novotný Ján, učiteľ v Podlaviciach.

Odložil Ján, bohoslovec v B. Bystrici. 2. výt.

Ochlajdner Šimon, klerik v B. Bystrici.

Orsák Fraňo, mešťan v Kláštore.

Orsák Ján ml., kupec v Kláštore.

Orságh Josef, statkár v Kláštore.

Orsák Juraj, kupec v Lazanoch.

Orsák Pavel, richtár v Lazanoch.

Orságh Vatroslav, v B. Bystrici.

Osztarich F., mešťan v Pešti.

*Osvald Richard, bohoslovec v Ostrihome, 2. výt.

Páleš Susana, slečná v Turč. Sv. Martine.

Pastorček Ján, kupec v Lazanoch.

Paulíny Ladislav, štud. v B. Štiavnici.

Paulíny-Tóth Viliam, spisovateľ v Turč. Sv. Martine.

Pecháň Jaroslav, bohoslovec v Nitre.

Pešek Ján, študujúci v B. Bystrici.

Peťko František, kupec v Kláštore.

Peťko Josef, kupec v Kláštore.

Peťko Josef, kupec v Ležiachove.

Peťko Pavel, mešťan a mlynár v Sv. Antole.

Peťko Tomáš, kupec v Kláštore.

Peťko Tomáš mlad., kupec v Kláštore.

Petrikovič Janko, študujúci v B. Štiavnici.

Pietor Vekoslav, právnik v Pešti.

Pivko Ambros, pravotár v Turč. Sv. Martine, 2. výt.

Pivko Drahoslav, bohoslovec vo Viedni.

Polóni Ernest, klerik v B. Bystrici.

Polóni Gabriel, kupec v Bukareštu.

Polóni Ján, kupec v Bukareštu.

Polóni Johana rodená Capko, v Kláštore.

Pozdech Josef, mešťan v Pešti.

Prokša Juraj, študujúci v B. Bystrici.

Púček Andrej, mešťan v Pešti.

Radimecký Josef, bohoslovec v Nitre.

Radlinský Ignác, právnik v Pešti.

Reuss Josef Jaroslav, medik vo Viedni.

Rízner Antonia, slečná v Kláštore.

Rízner Ferdinand, učiteľ v Turč. Sv. Martine.

Rízner Maria, slečná v Kláštore.

Roháček Michal, študujúci vo V. Revúci.

*Rohoň Jaroslav Viktor, študujúci vo Viedni.

Rusňák Tomáš, študujúci v B. Bystrici.

Ruttkay Alexander, stol. prísažny v Kláštore.

Sásik Ignác, vicerektor v B. Bystrici.

Sasinek V. Fr., professor v B. Bystrici.

Siran Maria, slečná v Kláštore.

Slobodník Andrej, mešťan v Pešti.

Slobodný Eugen, klerik v B. Bystrici.

*Smetana Josef, učiteľ hlav. školy v Kláštore.

Spaček Edvard, klerik v B. Bystrici.

Straka Ján, študujúci vo V. Revúci.

Sviderka Ferdinand, študujúci v Požúne.

Šaršún Michal, kupec v Ležiachove.

Šaško Martin, mešťan v Pešti.

Šetina Ján, študujúci vo V. Revúci.

Schifferdecker Fraňo, študujúci v B. Bystrici.

Šimončič Franko, svet. bohoslovec v Ostrihome.

*Šittanc Michal, bohoslovec v Nitre, 2. výt.

Škultéty Josef, kupec v Lazanoch.

Škultety Josef, stol. ingenieur v Turč. Sv. Martine.

Škultety Štefan, kupec v Kláštore.

Šuchter Karol, študujúci v B. Bystrici.

Šujanský František, farár v Radvani.

Šúpala Fraňo, sekretár pri uh. museume v Pešti.

Štubna Ignác, učiteľ v Riečke.

*Tiso Ľudovít, študujúci v B. Bystrici.

Toček Juraj, býv. slúžny v Kláštore.

Tomala Ľudovít, ev. bohoslovec v Prešove.

Tomeček Štefan, študujúci v Skalici.

Trgala Štefan, mešťan v Pešti.

Trnkóci Josef, študujúci vo V. Revúci.

Truchlý Aloys, študujúci v B. Bystrici.

Truchlý Štefan, kr. stup. hutman v Sv. Antole.

Truchlý Štefan, študujúci v B. Štiavnici.

Turčan Martin, študujúci v B. Bystrici.

Tvrdý Peter, klerik v. B. Bystrici.

Valášek Ján, študujúci vo V. Revúci.

Valášek Pavel, študujúci vo V. Revúci.

Vavrečani Franko, bohoslovec vo Viedni.

Vlček Ján, kr. ber. asistent v Kláštore.

Vlkolinský Ernest, študujúci v B. Bystrici.

Vojták Fraňo, učiteľ vo Valči.

*Vŕba J. R. Michal štud. ďalekopis v Pešti.

Vunder Franko, študujúci v Požúne.

Zachar Františka, žiačka v Slovanoch.

Zachar Ján, kupec v Kláštore.

Zachar Juraj, kupec v Slovanoch.

Zachej Samo Jar., filolog v Pešti.

Záhora Josef, bohoslovec v Ostrihome.

Zákalický, študujúci v B. Bystrici.

Zbíňovský Štefan, študujúci v Pešti.

Zigmundík Ján, učiteľ v Teplej.

Zimáni Ján, mešťan v Pešti.

Zoch Stanislav, študujúci vo V. Revúci.

Zvada Franko, bohoslovec vo Viedni.

Žambokréthy Ľudovít, ev. bohoslevec vo Viedni.

« predcházajúca kapitola    |    



Ján Capko

— pseudonym Miloslav Zniovský Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.