ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Staniša patrí k posledným väčším prácam Kristíny Royovej. Autorka ňou zavŕšuje vlastne svoju románovú spisbu. Doteraz jediné slovenské vydanie vydala autorka vlastným nákladom na Starej Turej roku 1928. Knihu vytlačila tlačiareň Jaroslava Chládka v Mladej Boleslavi; do cudzích jazykov nebola preložená. Súčasné vydanie vychádza vlastne ako druhé vydanie.

Knihu autorka venovala „Svojim mladým priateľkám, Bohuslave Chorvátovej a Viere Roháčkovej“. (Bohuslava Chorvátová — autorkina neter po sestre Božene; Viera Roháčková — dcéra prekladateľa Biblie do slovenského jazyka — prvé vydanie r. 1936 — profesora Jozefa Roháčka.)

Aj pri príprave tohto vydania riadili sme sa zásadami jazykovej úpravy, ktoré sme si vytýčili — a už aj použili pri doterajších dvanástich zväzkoch Výberu zo spisov Kristíny Royovej.

Pre úplnosť uvádzame rozdielne znenie niektorých slov či výrazov oproti pôvodnému vydaniu. Staršie slová a niektoré dialektické výrazy sme nahradili slovami zo súčasného slovníka slovenského jazyka. Niektoré nárečové slová a cudzie slová vysvetľujeme v slovníku, ktorý je súčasťou knihy. Gramaticky sa pridŕžame Krátkeho slovníka slovenského jazyka, VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1997) a Synonymického slovníka slovenčiny (VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1995).

Nahrádzame: porád — stále; papršlek — lúč; popredne — predovšetkým; obraznosť — obrazotvornosť; prerečiť — prehovoriť; onemocniť — ochorieť; zapustlý — spustnutý; behom pár dní — za pár dní; drôbež — hydina; jako — ako; prevádzať kupectvo — kupčiť; riadiť (gazdovstvo) — viesť, gazdovať; pieseňka — piesenka; prez — cez; Rovné — Rovnanci — Rovňania; zpátky — naspäť; popredku — vopred; náradie — nábytok; zhovorný — zhovorčivý; za jara — na jar; válka — vojna; spustlý — spustnutý; ložnica — spálňa; vzdor — napriek; kaderavý — kučeravý; oblieknuť — obliecť; Janrúšek — Jaroško; stud — hanba; miláček — miláčik; hnúť sebou — pohnúť sa; zášť — nenávisť; apa — otec; akonáhle — len čo; sdeliť — oznámiť, povedať; kolo — bicykel; vyslýchať — vypočúvať (svedkov); vražednica — vrahyňa; karbaník — kartár; kasňa — skriňa; odtisk — odtlačok; dútnať — tlieť; alespoň — aspoň; luksus — luxus; opovedať — ohlásiť sa; dojem — dojatie; bedna — debna; erzáť — erdžať (o koňoch); bez — orgován; snadne — ľahko; úkol — úloha; setkanie — stretnutie; okoralý — vysušený, vyschnutý; strnulý — meravý; pečlivý — starostlivý; chovanie — správanie; obapolný — vzájomný; snadno — ľahko, len tak; svačina — olovrant; boľasť — bolesť; jednať sa o — ísť o; sedánka — posedenie; vpadlý — vpadnutý; patrne — zrejme; spakovať — zbaliť; solhať — zlyhať; spravený (spraviť) — informovaný (informovať); shľadanie — stretnutie; nepovedomý — mimovoľný; kromä — okrem; patro — poschodie; iziebka — izbietka; priahnuť — prahnúť; docela — celkom; jakonáhle — len čo; nažlklý — žltkastý; mluvka — tárač; ač — hoci; nepretržene — neprestajne; omlúvať — ospravedlňovať; žíznivý — smädný; stýskať sa — cnieť sa; klacek — corgoň; púhy — číry, iba; húpacá — hojdacia; rozmlúvať — hovoriť; varhany — organ; hodbáv — hodváb; výmluva — výchovorka; režný — ražný; kyselý — kyslý; veľkokupec — veľkoobchodník; na každý pád — iste, istotne; ovšem — pravda; kancľa — kazateľnica; narknutie — obvinenie; zášť — nenávisť; spatriť — uvidieť; súcnosť — existencia; polovka — poľovačka; príslušníctvo — občianstvo (štátne); chudokrevný — málokrvný; luzný — čarovný; péča — starostlivosť; navidomoči — očividne, zreteľne; škrivánek — škovránok; revnivosť — žiarlivosť; nenadály — nečakaný.

Predmluva autorkina (k prvému vydaniu)

Keď jesenné slniečko za vysoké hory zapadá, vyzdobí svoje lúče najkrajšími odtieňmi farieb. Lúčiac sa so svetom ožiari doliny i pohoria, lúčiny, sady, dediny, mestá a predovšetkým ľudské tváre; skrášli nebo i zem, áno, všetko, čo mu príde do cesty, volajúc „S Bohom! S Bohom!“

Taký pocit mala moja duša, keď znenazdania daroval mi môj Pán túto knihu. Keď som ju písala — tak ako dávno v mladosti — padali prúdy žiarivého svetla do sveta mojej obrazotvornosti. Ukladala som na papier radostne ešte raz všetko to dobré a krásne, čo mi bolo darované. Myšlienky prichádzali zhora, a preto zvíťazilo svetlo nad tmami, čistota nad bahnom a konečne plesanie pohltilo slzy i bolesť.

Človek, ktorý si privlastní vieru (nie pre večnosť, ale pre túto zem), určený blažený stav, vyrastal predo mnou volajúc: „A preto niet už žiadneho potupenia tým, ktorí sú v Kristovi Ježišovi.“

Verím, že som opísala to jediné pravé pozemské šťastie, ten jediný zdroj nemiznúceho blaha a dobra. Verím istotne a svedčím, že ho možno nielen dosiahnuť, ale že ho Boh dá každému, kto oň prosí. On Svätý cez všetky veky hľadal a hľadá i podnes srdcia, ktoré by mohol naplniť sebou samým. A keď nájde, učiní si skutočne v nich príbytok. Ó, čo všetko môže sa stať z človeka, v ktorom a skrze ktorého mohol Kristus na zemi žiť a ľudstvo blažiť!

Kristína Royová

Stará Turá 22. novembra 1928