Uzdravujúce piešťanské kúpele
Autor: Adam Trajan-Benešovský
Digitalizátori: Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Zdenko Podobný, Simona Reseková, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Katarína Tínesová
na mesto Šopron, zvané aj Oedemburg
Venujem ho urodzeným, vznešeným a premúdrym mužom, pánu mešťanostovi, pánu konšelovi, pánom senátorom, prísažným a všetkým ostatným pánom toho istého kráľovského a slobodného mesta Šopronu i jeho rovnako cteným patrónom ako doklad pozornosti na utuženie dobrých vzťahov a ako dôkaz vďačnosti s citom oddanosti.
Oedemburg — v teutonskej[1] reči významom pôvabný značí.
Kvetom si, ozdobou uhorskej zeme žírnej.
Ležíš pri Rakúsku samom, susedíš so slávnou Viedňou,
Mocné si, obopínajú ťa trojité obranné múry,
obdivuhodné a slávne to dielo mesta.
Za múrmi veľa je domov stavaných pozornou rukou,
mramorom zdobené do výšav hviezdnych sa pnú.
Plodná to Cerery zem je, rovnako Bakchus[2][3][4] jej žičí
obe tie božstvá jej skytajú priazeň svoju.
Na poliach obilie zreje a kopce odieva vinič
predobré vína sa rodia tu v hojnej miere,
čo vyvážajú sa často do Sarmatie[5] a Sliezska.
Tokajským rovné sú, priam tak ich draho platia.
V hájiku z gaštanov — hlboká v lete sa stelie v ňom tôňa
preteká potok, čo máva vždy chladnú vodu.
Slávne sú niekdajšie vojnové ťaženia tvoje a pobyt
Rimanov v zbroji je v spomienkach stále živý.
Nie dosť je pre teba život a slávne činy otcov,
zásluhy šľachty či povesť o skutkoch mužov.
Radšej sa spoliehaš vždycky s istotou na vlastné sily
a tvrdou cestou sa snažíš aj získať chválu.
Tebe sú vždy sväté zákony božie a to, čo je v Písme,
ľud tvoj je jednotný v plnení svojho slova,
chráni si poklady pravdivej viery, pestuje zbožnosť,
uctieva, velebí trojosobného Boha.
Nepozná chamtivosť škodnú a podlé nepácha činy,
prístav je hojnosti, ochrana svojho stáda.
V nijakom meste tak nevedia láskavo pritúliť hostí,
nikde tak s radosťou neprijmú utečencov.
Aj ruka štedrá je často, utešiť srdcia vie biednych,
dobrotivosť božiu odpláca množstvom darov.
Mesto je hodné oslavy Homéra,[6] Vergília tiež,
nestačia na jeho chválu tu moje spevy.
Nad všetky chvály určite postačí skutočnosť prostá,
že mesto zákony chráni a bráni svoj ľud.
Táto čnosť vlastná je z dávnych čias, od samých počiatkov jeho;
nech to Boh, Láska i Poriadok vďačne prijme!
Želám si, aby sa povesť a chýry tie šírili zemou
a meno jeho sa stalo tak nesmrteľným.
[1] Teutónsky — nemecký. Teutóni boli príslušníci starogermánskeho kmeňa.
[2] Bakchus — Bacchus, gr. Bakchos, Dionýsos, Lyaeus. Boh vína a vinohradníctva, darca radostí. Bol synom boha Dia (Jova) a jeho milenky Semely. Narodil sa vraj v Tébach. Vychovali ho nymfy v nýsajskej doline. Odtiaľto priniesol ľuďom vinič a naučil ich vyrábať z hrozna nápoj. Neskôr ho Zeus urobil bohom tohto nápoja. Gréci ho považovali aj za ochrancu ovocných stromov a kríkov i za boha úrody a bohatstva. Slávnosti konané na jeho počesť, nazývané bakchanálie, boli veľmi veselé, neskôr až rozpustilé. Keď sa zvrhli na orgie, rímsky senát ich roku 186 pred n. l. zakázal.
[3] Lyaeus — prímenie Bakchovo — Dionýsovo. Znamená osloboditeľ od starostí (pri víne).
[4] Aonius — názov Bakcha, znamená aj hojnosť
[5] Sarmatia — Sarmati — staroveký národ ázijsko-iránskeho pôvodu. V starých časoch sa Sarmatiou nazývala nížina od Visly a Karpát na východ, resp. severovýchod. Jedna vetva Sarmatov bývala aj na uhorskej nížine. Podrobili si ju Rimania (Sarmatae servi — otroci).
[6] Maeonius senex — starogrécky slepý básnik Homér, autor slávnych eposov Ilias a Odyssea. V nich sa hovorí o bojoch a strastiach trójskych hrdinov.