ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Oedemburg — v teutonskej^[1] reči významom pôvabný značí.
Kvetom si, ozdobou uhorskej zeme žírnej.
Ležíš pri Rakúsku samom, susedíš so slávnou Viedňou,
odolalo si vždy útokom tureckých hord.
Mocné si, obopínajú ťa trojité obranné múry,
obdivuhodné a slávne to dielo mesta.
Za múrmi veľa je domov stavaných pozornou rukou,
mramorom zdobené do výšav hviezdnych sa pnú.
Plodná to Cerery zem je, rovnako Bakchus^[2][3][4] jej žičí
obe tie božstvá jej skytajú priazeň svoju.
Na poliach obilie zreje a kopce odieva vinič
predobré vína sa rodia tu v hojnej miere,
čo vyvážajú sa často do Sarmatie^[5] a Sliezska.
Tokajským rovné sú, priam tak ich draho platia.
V hájiku z gaštanov — hlboká v lete sa stelie v ňom tôňa
preteká potok, čo máva vždy chladnú vodu.
Slávne sú niekdajšie vojnové ťaženia tvoje a pobyt
Rimanov v zbroji je v spomienkach stále živý.
Nie dosť je pre teba život a slávne činy otcov,
zásluhy šľachty či povesť o skutkoch mužov.
Radšej sa spoliehaš vždycky s istotou na vlastné sily
a tvrdou cestou sa snažíš aj získať chválu.
Tebe sú vždy sväté zákony božie a to, čo je v Písme,
ľud tvoj je jednotný v plnení svojho slova,
chráni si poklady pravdivej viery, pestuje zbožnosť,
uctieva, velebí trojosobného Boha.
Nepozná chamtivosť škodnú a podlé nepácha činy,
prístav je hojnosti, ochrana svojho stáda.
V nijakom meste tak nevedia láskavo pritúliť hostí,
nikde tak s radosťou neprijmú utečencov.
Aj ruka štedrá je často, utešiť srdcia vie biednych,
dobrotivosť božiu odpláca množstvom darov.

Mesto je hodné oslavy Homéra,^[6] Vergília tiež,
nestačia na jeho chválu tu moje spevy.
Nad všetky chvály určite postačí skutočnosť prostá,
že mesto zákony chráni a bráni svoj ľud.
Táto čnosť vlastná je z dávnych čias, od samých počiatkov jeho;
nech to Boh, Láska i Poriadok vďačne prijme!
Želám si, aby sa povesť a chýry tie šírili zemou
a meno jeho sa stalo tak nesmrteľným.