Básne zo 40-tych rokov
Autor: Karol Kuzmány
Digitalizátori: Viera Studeničová, Michal Belička, Daniel Winter, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
[1]
Kto za pravdu horí v svätej obeti,
kto za ľudstva právo život posvätí,
kto nad krivdou biednych slzu vyroní:
tomu moja pieseň slávou zazvoní.
Keď zahrmia delá, orol zaveje,
za slobodu milú kto krv vyleje,
pred ohnivým drakom vlasť kto zacloní:
tomu moja pieseň slávou zazvoní.
Kto si stojí slovu, čo priam zhŕkne svet,
komu nad statočnosť venca v nebi niet,
koho dar nezvedie, hrozba neskloní:
tomu moja pieseň slávou zazvoní.
Pán boh šľachetnosti nebo vystavil,
kto ctí pravdy božskej božské zákony:
tomu moja pieseň slávou zazvoní.
[1] Sláva šľachetným — R, LAMS B 197 (pri ďalších básňach len skratka R), Orol tatranský, 3, 1848, č. 92, s. 734. Poznámka pod čiarou: „Môže sa spievať ako nemecká ,Freiheit, die ich meine‘ atď., ale by sme si priali, keby z našincov dakto púvodný nápev zložil a nám ho poslal.“ — (Preklad z nemčiny: Sloboda, na ktorú myslím.) V českej verzii Kuzmány text zapísal 4. marca 1852 vo Viedni do viazaného pamätníka Adely Ostrolúckej (originál v LAMS; faksimile s notovou osnovou Kuzmányho syna Karola Ladislava v prílohe K, 1967). Báseň bola viackrát pretlačená už za autorovho života (Sokol, 2, 1863, č. 18; Slovenská čítanka, 1, 1864, s. 111) i neskôr (Slovenský obrázkový kalendár, 12, 1883; V, s. 86 — 87 a i.). Kuzmányho rukopis má niekoľko odchýlok od vytlačeného textu — názov „Sláva statočnosti, r. 1846“; 7. verš mal ukončenie: „kto rod zacloní“; 13. verš začiatok: „Boh sám šľachetnosti“. Datovanie vzniku básne treba brať do úvahy; názov a textové odchýlky tu uvádzame pre presnosť výskumu, ale pre vydanie ich neakceptujeme (textologické pravidlo posledného dotyku autorovej ruky).