Básne zo 40-tych rokov

^[11] Ku odchodu… — R, Leták, Viedeň 1849, 4 s., Názov: Ku odchodu jeho jasnosti cisársko-kráľovskej Františka Jozefa I. na čele vojska proti odbojcom — od verných Slovákov vo Viedni sa baviacich v máji 1849 (okrem textu sa na rube letáka citujú verše z Dobrovoľníckej a vysvetľujú sa pojmy: Tatry, Nitra, Zobor). Rukopis básne našiel v nitrianskom múzeu (s dalšími Kuzmányho básňami) Stanislav Mečiar a publikoval ho s názvom Neznáma báseň K. Kuzmányho (Zborník Matice slovenskej, 15, 1937, s. 513 — 514). Ale neskôr Ján Mišianik v úvahe Neznáma báseň K. Kuzmányho? (Litteraria Historica Slovaca, I — II, 1946 — 1947, s. 217 — 218) spochybnil Kuzmányho autorstvo, lebo Ľ. V. Rizner v Bibliografii písomníctva slovenského, II, s. 491 uviedol ako autora letáka Juraja Kuorku, vraj Kuzmányho autograf básne ešte nemusí byť dôkazom jeho ozajstného autorstva.

Kuzmányho autorstvo básne zdôvodňujeme nasledovne:

— Rizner uvádza ako autora Juraja Kuorku (1811 — 1848), ide však o zjavný omyl, lebo báseň má datovanie „v máji 1849“, ale sám Rizner vyššie spomína, že Kuorka zomrel vo svojom farárskom pôsobisku v Sučanoch „3. I. 1848“!

— Kuzmányho autograf (LAMS, B 197) treba v tomto prípade brať naozaj do úvahy pri riešení autorstva — kolekciu 22 básní si sám Kuzmány zapísal v 60. rokoch (azda pre novovznikajúci archív Matice slovenskej — po zlikvidovaní MS sa rukopisy dostali do Nitry s inými zabavenými matičnými fondami). Ťažko predpokladať, že by Kuzmány takto medzi svoje diela zapísal báseň iného autora — skôr opak je pravda. Kuzmány do súboru nezapísal niektoré svoje slovenské básne, lebo na ne asi zabudol.

— V čase vzniku básne, na jar 1849, bol Kuzmány aj vo Viedni, stavil sa tam pri svojich synoch — študentoch cestou z Olomouce — „zúčastnil sa i na obede panovníkovom“ (B, s. 168) to vysvetľuje aj text, použitý v názve básne: „od verných Slovákov, vo Viedni sa baviacich“ (teda nie trvalo bývajúcich).

— Verše Dobrovoľníckej — Nad Tatrou sa blýska, ktoré tvoria súčasť tohto letáka, vyšli tesne predtým na inom letáku v Banskej Bystrici spolu s Kuzmányho agitkou Do zbroja! Kuzmány iste vedel o Matúškovom autorstve Dobrovoľníckej, preto jej verše už neskôr medzi vlastné autografy, pochopiteľne, nezapísal.

— Vysvetlenie pojmov „Tatry, Nitra, Zobor“, ako aj použitie mien „Svatoboj, Emeram“ priamo v texte básne tiež jednoznačne pripomínajú skoršiu Kuzmányho básnickú prax.

— Záver tejto stručnej analýzy autorstva vyznieva v prospech Karola Kuzmányho — málokto iný z našich vtedajších básnikov by takéto verše v tom čase tak pohotovo napísal…

^[12] František Jozef I. (1830 — 1916) — rakúsky cisár, neskôr i uhorský kráľ. Na rakúsky trón nastúpil v decembri 1848. Situácia v básni sa viaže na habsburskú protimaďarskú výpravu, ktorá sa za pomoci armád ruského cára Mikuláša I. (vojská generála Paskeviča) potom v auguste 1849 skončila porážkou revolúcie.

^[13] Theseus — syn aténskeho kráľa Aigea, grécky národný hrdina; porazil krétsku príšeru Minotaura a z labyrintu vyšiel za pomoci klbka nití od Ariadny

^[14] Svatoboj — porov. vysvetlenie k básni Skazka o Svatobojovi

^[15] Emeram (okolo r. 605 — 652) — francúzsky biskup; vykonal misijnú cestu k Avarom do Panónie a k východným Slovanom (sprevádzal ho kňaz Vitalis, ktorý údajne ovládal miestne jazyky). Ale bavorskí vládcovia Emerama po návrate umučili — neskôr bol vyhlásený za svätého a na jeho počesť založili v bavorskom Rezne kláštor, v Nitre mu bol posvätený chrám (románsky kostol asi z 11. st., rekonštruovaný 1931; Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2, Bratislava 1977, s. 301).

^[16] Nestor — mýtický kráľ v Pyle, najstarší účastník trójskej vojny; prenesene — nestor ako staršina spoločenstva