SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na deň 16. marca 1848

[4]


Zaspievaj, škriváňku, vysoko:
hlás to, lastovička, široko —
otroctva sa jarmo troskoce,
už sa žiar slobody ligoce.
  Radili sa líšky, radili,
ako by slobodu zabili:
ale im pán Kossuth[5] vyložil,
čo uhorský národ uložil.
  Palatín Štefan[6] sa vychytil,
osemdesiat sebou zachytil —
ľud viedenský len ich uhliadol,
v sláve ich ku trónu zaviedol.
  „Najjasnejší králi, pane náš!
Hej, či ty tvoj národ verne znáš?
Zažeňže otroctva obludu,
slobodu vernému daj ľudu!“
  Ferdinand hneď na to rozkázal,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
by sa uzol väzby rozviazal,
aby sa jarma stroj polámal,
čo ten zradca na ľud vyklamal.
  Tak zahrmel kráľ náš vysoko,
hučí zvon slobody široko —
otroctva sa jarmo troskoce,
slobody sa slnce ligoce.



[4] Na deň 16. marca 1848 — Leták, 2 s., Knižnica MS v Martine, sign. SC 418 — 18, Podnázov: Znovuzrozenja slobodi v Uhorskej krajine, Ako, Páslo djovča páva v doliňe. Na rube letáku: V B bistrici Tlačom Filipa Macholda — Text pretlačil Karol Golaň (Kalendár Slovenskej ligy na rok 1940, s. 39), ako faksimile vyšiel v Miscelaneach Jána Čajaka ml. (Bratislava 1982, s. 11. Z dobového rukopisu (má textové odchýlky), ktorý sa našiel medzi policajne zhabanými materiálmi, báseň publikoval Karel Kazbunda (České hnutí r. 1848, s. 180) a odtiaľ Karol Rosenbaum (Bije zvon slobody, Martin 1949, s. 118, tu sú pretlačené aj Kuzmányho básne Sláva šľachetným, s. 117 a Do zbroja!, s. 150).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[5] Lajos Kossuth (1802 — 1894) — redaktor novín Pesti hirlap, poslanec uhorského snemu, v revolúcii 1848 minister a predseda uhorskej vlády, potom politický emigrant v Taliansku. Situácia v básni sa viaže na Kossuthovu cestu — osemdesiatčlenné posolstvo z uhorského snemu v Bratislave k cisárovi do Viedne (porov. G. K. Zechenter, Príbehy viedenské od očitého svedka, Orol tatranský, 4. 4. 1848, č. 92, s. 729).

[6] Štefan Habsburg (1817 — 1867) — arciknieža, od r. 1847 palatín — nádvorník Uhorska, v decembri 1848 bol z funkcie odvolaný, potom žil „vo vyhnanstve“ na zámku pri Rýne, kde aj umrel — Bratislavskí slovenskí študenti mu pri nástupe za palatína venovali veršované City radosti (trojstranová drobnotlač, text som uverejnil v zborníku Literárny archív 19, 1982, s. 103 — 104)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama