Básne zo 40-tych rokov

^[4] Na deň 16. marca 1848 — Leták, 2 s., Knižnica MS v Martine, sign. SC 418 — 18, Podnázov: Znovuzrozenja slobodi v Uhorskej krajine, Ako, Páslo djovča páva v doliňe. Na rube letáku: V B bistrici Tlačom Filipa Macholda — Text pretlačil Karol Golaň (Kalendár Slovenskej ligy na rok 1940, s. 39), ako faksimile vyšiel v Miscelaneach Jána Čajaka ml. (Bratislava 1982, s. 11. Z dobového rukopisu (má textové odchýlky), ktorý sa našiel medzi policajne zhabanými materiálmi, báseň publikoval Karel Kazbunda (České hnutí r. 1848, s. 180) a odtiaľ Karol Rosenbaum (Bije zvon slobody, Martin 1949, s. 118, tu sú pretlačené aj Kuzmányho básne Sláva šľachetným, s. 117 a Do zbroja!, s. 150).

^[5] Lajos Kossuth (1802 — 1894) — redaktor novín Pesti hirlap, poslanec uhorského snemu, v revolúcii 1848 minister a predseda uhorskej vlády, potom politický emigrant v Taliansku. Situácia v básni sa viaže na Kossuthovu cestu — osemdesiatčlenné posolstvo z uhorského snemu v Bratislave k cisárovi do Viedne (porov. G. K. Zechenter, Príbehy viedenské od očitého svedka, Orol tatranský, 4. 4. 1848, č. 92, s. 729).

^[6] Štefan Habsburg (1817 — 1867) — arciknieža, od r. 1847 palatín — nádvorník Uhorska, v decembri 1848 bol z funkcie odvolaný, potom žil „vo vyhnanstve“ na zámku pri Rýne, kde aj umrel — Bratislavskí slovenskí študenti mu pri nástupe za palatína venovali veršované City radosti (trojstranová drobnotlač, text som uverejnil v zborníku Literárny archív 19, 1982, s. 103 — 104)