ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sláva šľachetným — názov najvýznamnejšej básne Karola Kuzmányho (16. 11. 1806 v Brezne — 14. 8. 1866 v Turčianskych Tepliciach), známejšej podľa hymnického úvodného verša Kto za pravdu horí, je vhodný aj ako názov knižného prierezu celou jeho poéziou. V knihe sme zhrnuli všetky zistené Kuzmányho básne v genetickom slede ich vzniku od dvadsiatych po šesťdesiate roky 19. storočia, teda po autorovu smrť. Nezaraďujeme sem početné Kuzmányho náboženské básne, modlitby a piesne, hoci tvoria organickú súčasť autorovho básnického prejavu a jeho vývoja, ich počet by v súbore tvoril podobný zväzok ako teraz pripravené Kuzmányho verše. Nezaraďujeme sem ani Kuzmányho preklady z poľskej (Mickiewicz), ruskej (Puškin) a gréckej (Homér) poézie, ich jazykový úzus (slovakizovaná čeština) je už dávno prekonaný, ale ich význam v dejinách slovenskej poézie komentujeme v doslove. Pri tomto vydaní Kuzmányho poézie sme textologicky vychádzali z rukopisných originálov autora (pokiaľ sa v archívoch zachovali) a konfrontovali sme ich znenie s textami, ktoré vyšli tlačou za Kuzmányho života. Týmto editorským princípom možno pokladať naše „čitateľské“ vydanie Kuzmányho poézie súčasne za vedecky preverené: v budúcnosti môžu práve z takéhoto vydania vychádzať iné výbery Kuzmányho básní.

Prepis textu

V edičných úpravách textov básní sme zásadne vychádzali z dnešného textologického úzu, aký sa vytvoril pri vydávaní básnických textov zo staršieho obdobia nášho jazyka. Textologické zásady, ktorých sme sa pridŕžali, zahŕňame takto:

I. Kuzmányho básne v češtine

1. Dôsledne ponechávame všetky slovakizované tvary, ktoré súčasne v dobovej jazykovej situácií 30. rokov 19. storočia ukazujú na postupnú slovakizačnú orientáciu (najmä zásluhou praxe Jána Kollára). Preto v texte ponechávame Kuzmányho kollárovskú vokalizáciu úprav českého jazyka (napr. peltný — pitný, hardina — hrdina, herdá — hrdá, serdce — srdce, nesmertedelnost — nesmrteľnosť a i.), pritom rešpektujeme aj Kuzmányho nejednotnosť zápisov (napr. tvary hrdina — herdina, hardina — herdý), najmä v básňach s časomerným metrom (autorove dvojtvary okrem spomenutých aj plť — pelť, veždy — vždy; dvojtvary mali a majú pri dodržiavaní rytmu v časomerných básňach relevantnú funkciu).

2. Začiatočné veľké písmená v každom verši básní upravujeme podľa logického interpunkčného zmyslu (odstraňujeme dobový úzus používať veľké písmená na začiatku každého verša). Upravujeme aj písanie veľkých písmen pri niektorých pojmoch podľa terajšieho úzu (t. j. odstraňujeme doznievajúci vplyv nemeckého pravopisu pri písaní substantív, zjednocujeme autorovo písanie pojmu „Bôh, Boh — boh“.

3. Prepisujeme hlásku g na j, g na g, j na í, w na v, au na ou, ney — nej.

4. Zjednocujeme autorove nezhody v dĺžení a palatalnosti hlások (pokiaľ tieto úpravy nezasahujú do rytmu alebo rýmu).

5. V textoch zavádzame dnešnú interpunkciu (bolo treba upraviť najmä časté a nenáležité používanie dvojbodiek).

6. Hlásku ř píšeme podľa originálu, rešpektujeme autorovu zábudlivosť pri písaní ř (len ako r) v zmysle bodu 1. To isté hľadisko uplatňujeme aj pri používaní hlásky ů.

II. Kuzmányho básne v slovenčine

1. Z textologických zásad prepisu veršov v češtine uplatňujeme aj pri slovenských básnických textoch pravidlá z I. 2 — 5.

2. Texty prepisujeme podľa súčasnej pravopisnej normy, keďže však ide o texty básní, dôsledne rešpektujeme všetky lexikálne a syntaktické zvláštnosti pôvodín, v pozíciách rozhodujúcich pre rytmickú a rýmovú stavbu veršov ponechávame radšej básnickú licenciu, aj keď je na úkor dnešného úzu jazyka.

3. Podľa súčasnej pravopisnej normy píšeme i — y, predpony a predložky s — z.

4. Kvantitu samohlások prispôsobujeme dnešnej jazykovej norme.

5. Označenie mäkčenia d, t, n, l pred e, i odstraňujeme.

6. Tvary substantív stredného rodu v nom. sg., zakončené na -ja, upravujeme podľa dnešného úzu na -ie, ale v rýmových pozíciách aj tu uplatňujeme licenciu (keď sa výraz nom. sg. rýmuje s výrazom v gen. alebo nom. plur. substantív).

7. V genitíve plur. maskulín upravujeme koncovku -ou na -ov.

8. Pri adjektívach upravujeme koncovky -uo, -vo, -o(o), -je na -é, -e, koncovky gen. sg. a datívu sg. adjektív -jeho, -ího, -jemu, -ímu upravujeme na -ého, -emu, neupravujeme len v rýmových pozíciách.

9. Pri slovesách koncovky 3. osoby perfektu -u, -v nahradzujeme koncovkou -l.

10. Upravujeme 3. os. plurálu slovesa byť zo sa na su.

11. V nerýmovaných pozíciách upravujeme nárečové tvary horehronského dialektu gen. sg. (Bystrici — Bystrice) a dat. sg. (matički — matičke).

12. Upravujeme pozostatky češtiny pri písaní zámen a častíc (jich — ich, jaký — aký, jako — ako). Bez úpravy však ponechávame tvar jejich (pri úprave na ich by sa porušil rytmus).

13. Rozkazovací spôsob 1. osoby slovesa ísť ponechávame v starom českom tvare jdi, tvar idi by narušil rytmus verša, tvar iď, choď by bol prílišným zásahom do znenia textu.

14. Upravujeme použitie tvarov v skloňovaní substantív (v zápasu — v zápase, z národu — z národa). V rýmových pozíciách aj tu ponechávame výnimku.

15. Do hláskovej podoby nezasahujeme (ojedinele len vtedy, keď ide o autorov zjavný omyl zápisu textu).

16. Nárečové slová (pokiaľ sa nimi celkom nezastiera význam pre súčasníka) ponechávame v pôvodnej podobe autora (vysvetľujeme ich použitie v poznámkach).

17. Zložené adjektíva, príslovky, spojky, číslovky a častice píšeme dovedna podľa terajšieho pravopisného úzu.

18. Vetnú stavbu ako i štruktúru veršov sme ponechali v pôvodnej autorovej podobe.

Poznámky a vysvetlivky

Pri jednotlivých básňach uvádzame údaje o rukopise a publikovaní Kuzmányho básní, ako aj potrebné vysvetlivky k nim pre súčasného čitateľa. Dobové Kuzmányho vysvetlivky reálií, ktoré v básňach použil, ako i jeho vysvetlenia „slov českých Slovákom a slovenských Čechom neobyčajnějších“ uverejňujeme s úpravami v slovenskom preklade. Ďalšie vysvetlivky ku Kuzmányho textom básní vychádzajú zo zásady, komu je toto vydanie určené — prioritne erudovanému pracovníkovi v kultúre s vyspelou „bankou dát“ z nastoľovanej problematiky, preto tu uvádzame len tie údaje, ktoré podľa nášho názoru naozaj treba objasniť. Na sprehľadnenie a zostručnenie textu používame v opakujúcich sa údajoch o uložení rukopisov a o doterajšom publikovaní Kuzmányho básní nasledovné skratky:

R — Kuzmányho rukopis básne s uvedením archívu a signatúry

LAMS — Literárny archív Matice slovenskej v Martine

V — Spisy Karola Kuzmányho I, Verše, Turč. Sv. Martin, Matica slovenská 1922, 177 s. (editor Jaroslav Vlček)

B — Pavel Bujnák, Dr. Karol Kuzmány, Život a dielo, Lipt. Sv. Mikuláš, Tranoscius 1927, 318 s.

K — Karol Kuzmány (1806 — 1866), Zborník z vedeckej konferencie v dňoch 18 — 19. mája 1966 v Turč. Tepliciach, Martin, Matica slovenská 1967, 300 s. (edične pripravili Karol Rosenbaum a Pavol Vongrej)

L — Karol Kuzmány, Ladislav, Bratislava, Tatran 1968, 252 s. (edične pripravil Milan Pišút)

N — Na lutnu, Výber zo slovenskej klasicistickej poézie Bratislava, Tatran 1986, 448 s. (edične pripravil Cyril Kraus)