Zlatý fond > Diela > Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Z detského sveta


E-mail (povinné):

Adolf Peter Záturecký:
Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Z detského sveta

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniel Winter, Ivana Černecká, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

4. Rečňovanky pri hrách; o zvieratách; pri prírodných úkazoch

Abeceda skáče, jedla by koláče; koláčov nemáme a chleba nedáme.

Á bé cé dé mačka pradie, kocúr motá a vlk zametá okolo plota.

Á bé cé dé é ef, prišiel k nám Jozef, gé há í ká, doviedol nám psíka, el, em, en ó pé q (kú), chytil ho za labku, er es té ú vé x, chytil ho za chvostík, ypsilon zec, už je koniec.

Á é í ó ú, na peci orú.

55

Á bé cé dé í ká, zjedla mačka psíka.

Adam, Eva, Abrahám, všetky zuby vytrhám, ani jeden nenechám.

Anduš, kdes’? Ty starý pes, a ja mladá veverička, a ty za mnou bež!

Bola jedna zelená sviňa, už sa rozprávka začína; a tá zelená sviňa mala tetku, už je rozprávka v prostriedku; a tá tetka bola rozpasená, už je rozprávka dokončená.[24]

A: Cincipára. B: Hrach sa zvára. A: Na kamenci. B: Štyria mládenci.[25]

60

Cip, cip, cipušky, pošli panie na hrušky, podriapali kožúšky, povešali na vráta, príde kušnier, popláta. Všššš! všššš! — Cip, cip, cipušky, pošli mačky na hrušky, podriapali kožúšky, atď.[26]

Daniel — štyri kočky zadrhel, a tú piatu nemohel, prišiel kocúr, pomohel.

Domine, domine, sedí rechtor v komíne a rechtorka za pecou, bije deti palicou.

Duj, Kubo, duj, odpadni mi, hruška, do mojeho bruška![27]

Dúha, dúha, načo piješ, či na mokro, či na sucho?[28]

65

Ešte nie, ešte kaša v hrnci vrie![29]

Hajda, hajda, umrel starý vajda; umrela vajdová, ktože ich pochová?[30]

Havrany, havrany, počkajte ma málo, kým si bundu oblečiem, za vami sa povlečiem.[31]

Hu, hu, hu, babička, na Galvaneje jabĺčka, hu![32]

Hurdu, hurdu, masla hrudu, maslo k sebe, cmar osebe. Ide žobrák po ulici, pýta masla kúpiti, panebože, pomáhajže tú smotánku zmútiti![33]

70

Chrúst, chrúst, okolo úst, ham do úst![34]

Išla blcha do kožucha, postretla tam voš: Nechoďte ta, pani kmotra, veď nás je tam dosť!

Jastrab letí, nemá detí, a my máme, nepredáme, pánbožkovi darmo dáme. — Jastrab letí, nemá detí, a my máme, za sto zlatých nepredáme! — Jastrab letí, nemá detí, a ja mám, a ja mám, do komôrky zatváram![35]

Jašterička mladá, varuj ma od hada, a ja teba budem od mrcha človeka! — Jašterička, panička, chráň ma od hada!

Jedenci, dvenci, trinci, štyrinci, péga, léga, šichma, lichma, divula, disky, táner, misa.[36]

75

Kavky, kavky, kde letíte? Do Nového Mesta vyrúbaná cesta kľúčom, povrazom, sedí baba za rohom, kŕmi deti tvarohom, a seba sa mliečičkom; len jej spadla lyžička do sladkého mliečička, nemohla ju vytrhnúť, musela sa upr… — Vrana, vrana, kde letíš? Do Nového Mesta, murovaná cesta kľúčom, povrazom, stará baba za vozom, kŕmi deti tvarohom, a seba sa mliečičkom, len jej spadla lyžička do sladkého mliečička, nemohla ju vytrhnúť, musela sa upr…

Kyn, kan, mystikan, voten, vôc, poza tôc, cibala, babala![37]

Kynkaraka, kynka, dajže, bože, slnka, veď mi ti ho dáme, keď sa poihráme![38]

Krúť sa, baba, dám ti mlieka![39]

Kto sa najskorej oblečie, toho žaba do močidla zavlečie; králik, mihálik, lik, lik, lik![40]

80

Kto tu bol? Dráb. Čo nám vzal? Dieťa. Ktoré? To malé. Plačme ho! (Zbor.): Umrel Ján, plačme zaň, i ty i ja, i Žofia, nu ty milá, nunu, nuty nu! Trenčianska.

Kvá, kvá, kvačica, čierna biela slepica; pod stolom sú drobce, kura vodu slopce.[41]

Káj, máj, kolimbaj, čo ti dám, to schovaj!

Malé páňa, kostrbáňa, v hustom háji kozy zháňa.

Maňušky, buzúčky, kde ste boli? U susedov. Čo ste tam robili? Maslo sme mútili. Prečo ste nám nedoniesli? Veď sme vám poniesli; stretol nás vĺček, rozbil nám hrnček, kšic, kšic na myši! (Pozri 100.)[42]

85

Melem, melem na organe, všetky prsty dolámané, iba jeden ostal, aby dačo dostal; čučoraj, tuto daj; kto doloží, bude boží, kto nedoloží, bude v čertovej koži! — Melem, melem na marmane, všetky prsty dolámané, iba jeden ostal, aby dačo dostal; čučoraj, tuto daj; kto doloží, bude boží, kto nedoloží, bude v čertovej koži![43]

Moji milí poslucháči, zjedli by ste po kabáči, a pán farár najväčší.[44]

Na ražeň tú ostatnú, na ražeň![45]

Nepredám si ho, nepredám, radšej si ho slanou vodou vychovám![46]

Neprš, neprš dežď, povezieme rež, na pagáčky, na koláčky, tebe dáme tiež.

90

Obstrihaná ovca beží do Jalovca a z Jalovca na vežu, tam jej hlavu odrežú. — Obstrihaná ovca išla do Krakovca; v Krakovci ju znali, vyšibať ju dali. — Obstrihaná ovca, nechoď do Miškovca; v Miškovci ťa znajú, vyšibať ťa dajú.[47]

Odkroj si tohto chlebíka, to kukučka piekla a zajac miesil. Hont.[48]

Okolo ohník, okolo, kto sa nemodlí, do toho! — Dym, dym, okolo, kto je mrcha, do toho. Hont.[49]

Oprasila sa nám prvopáska, mala kanát dvančekov a tri svinky; privlkovali dva behovia, uchytili nám poludnie pred samým prasiatkom; vysekeroval mrščicu, plot za skok! Podvihol chodníček, poď hore chvostíkom! Trenčianska.[50]

Pánbožkova kravička, kde je tvoja mamička? Za horami, za dolami! Čo tam robí? Pivo varí. Po čom ho predáva? Po toliari. Bŕŕŕk do neba![51]

95

Píšem, píšem pisáričku, napíšem ti šestnásť, kto neverí, nech prečíta, či ich nieto šestnásť.[52]

Pod koleny nemrlený![53]

Priniesol vtáčik slamku, slamku dám kravičke, kravička dá mliečka, mliečko dám mačičke.

Prší, prší, prší dážď, idú kury na sobáš a kohúti za nimi, pýtajú si slaniny.

Prší, prší, prší dážď, ktože bude kozy pásť? Príde Janko z Oravy, nakosí im otavy.

100

Púza moja, púza, kde si bola? U susedov. Čo si tam robila? Koláčiky som piekla. A či si aj mne nechala? Ej, veď som všetky spapala. (Pozri 84.)[54]

Slimák, slimák, vytrč rožky, dám to dievča na parožky, ak nevystrčíš von, spálime ti dom; a ty zhoríš v ňom!

Skade si? Z Novejsi. Čo predávaš? Filpasy.

Skade si? Z Novejsi. Čo tu robíš? Žobrem si. Kde ti je kapsa? Ušijem si. Kde ti je palica? Odtnem si.

Straka rapoce v Bielom Potoce, syn sa jej žení v Uhorskej zemi. Koho si berie? Sýkorku Dorku. Kde ju povedie? Do Ružomberku. Aké má šaty? Po samé päty.

105

Šujo, bujo, vypusť mi ho! Za koľko? Za (päť).[55]

Umreli nám stará mati, kto ich bude nariekati? I ja, i ja, i Žofia.

Umrel nám neboráčik, prišli sme ho opáčiť; ak ho neopáčime, zlým koncom pochodíme.


[24] Paródia na rozprávku; hovorievala sa deťom, keď sa v nepríhodný čas dožadovali rozprávania rozprávok.

[25] Rozumejú sa hrachy v zelenom struku. Ak uhádol počet, vyhral ich. Z.

[26] Pozri Zborník Matice slovenskej I, s. 213.

[27] Rečňovanka typu žartovného začitovania. — Vravievali ju deti, keď stáli pod stromom a čakali, kým im vietor zhodí hrušku. Z.

[28] Riekanka spojená s detskou hrou pri objavení sa dúhy. — Deti si poslinia dlane a niekoľko ráz zatľapkajú. Ak dlane ostanú suché, bude pekné počasie. Z.

[29] Pri hre na schovávanku, kým sú nie všetci schovaní. Z.

[30] Popevok pri detskej hre: dvoje detí sa chytí za ruky, menšie dieťa sa im cez ne prevesí, a oni ho spievajúc kolíšu. Z.

[31] Volajú deti za letiacimi vranami. Z.

[32] Pri streľbe z mažiarov urobených z blata. Z. — Na Galvaneje — vlastne na Galvanovie — prisvojovacia forma (turč. náreč.).

[33] Začitovacia formula, ktorou sa poverčivo zabezpečoval úspech pri mútení masla; neskôr sa magická funkcia formule stratila a stala sa detskou rečňovankou.

[34] Hovoria deti, keď si niečo podávajú do úst, ale najprv s tým pohybujú sem-tam okolo úst. Z.

[35] Rečňovanka spojená s detskou hrou, pri ktorej dvoje detí drží jedno menšie popod pazuchy, potom ho zdvihnú a utekajú s ním preč. Z.

[36] Detské vyčitovanie, paródia čísloviek od 1 do 12.

[37] Pri šteklení. Z.

[38] Odriekajú deti, krútiac pritom horiacou hlavňou. Z.

[39] Vlas, čnejúci z ovseného zrna, sa posliní a zrno sa potom samo krúti. Z.

[40] Spievajú deti, obliekajúc sa po kúpaní. Z.

[41] Odriekajú deti, pohybujúc hore dolu rukami, vzájomne zachytenými za kožu. Z.

[42] Hovoria deti, hladiac sa vŕbovými rozkvitnutými prútmi, maňuškami, po tvári.

[43] Deti si poskladajú prsty na mlynček a melúc vyprosujú si niečo. Z.

[44] Paródia kázne. Dieťa pri prednese stojí na stoličke, predstavujúc kazateľa. Z.

[45] Volajú deti za kŕdľom vrán.

[46] Pri hre o „diťatka“. Podobné výkriky bolo počuť od slovenských matiek, keď im násilne odvážali deti na Dolnú zem. Z.

[47] Pokrikovanie za ostrihaným. Z.

[48] Pri núkaní chlebom. Z.

[49] Deti sa pochytajú za ruky a krútiac sa pospevujú. Z.

[50] Rýmovačka vzniknutá zámenou koncoviek jednotlivých slov a prehodeným slovosledom. Správny text: Mala dvanásť kančekov a tri svinky, pribehli dva vlci, uchytili prasiatko pred samým poludním; vymrštil sekeru, skok za plot, podvihol chvostík, poď hore chodníčkom! Z.

[51] Pozri Zborník Matice slovenskej 1890, I., s. 160, 161, 201. — Po skončení rýmovačky vyhodila sa lienka na dlani položená, aby odletela. Z.

[52] Podľa taktov vyjde 16 čiarok. Z.

[53] Pri šteklení. Z.

[54] Hovoria deti, hladkajúc mačku. Z.

[55] Ak uhádne, koľko iný drží v zovretej pästi, vyhrá, ak neuhádne, prehrá. Z. — Iné rečňovanky pozri v Zborníku Matice slovenskej 1890, I., s. 143 — 161, 212, 213. Z.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Adolf Peter Záturecký

— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.