ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Príslovia

Akí sme, tak nám Pán Boh dáva.

Ako Kubo Bohovi, tak Boh Kubovi. Č. 10. Adalb. Jakób 1.

Ako my Pánu Bohu, tak nám Pán Boh. Porov. Adalb. Bóg 161.

Ako ty blížnemu, tak Pán Boh tebe.

Boha neoklameš, len seba.

Boh je vysoko, ale vidí delako (= ďaleko). Č. 5. Adalb. D. Bóg 419.

Boh nenie na koni, ale nás dohoní.

Boh nikomu neostáva dlžen. Č. 7.

Boh pečie oplatky a ľudia oblátky. Č. 512.

Boh sa nedá posmievať. (Gal. 6, 7.)

Boh súdi, bárs nikto nežaluje z ľudí.

Boh vidí aj pravdu, aj krivdu.

Boh vidí, kto koho šidí. Č. 6.

Bohu neujdeš.

Boh všetko vidí, i tajné veci súdi.

Božia ruka nezná deda ani vnuka.

Čím neskoršie, tým ťažšie Boh tresce.

Človek na tvár, ale Boh na srdce hľadí.

Nieto čo s Bohom žartovať.

Pán Boh ako koho nájde, tak ho súdiť bude.

Pán Boh dlho borguje, ale nedaruje.

Pán Boh je dobrý, ale ľudia sme zlí.

Pán Boh je nie náhlivý, ale pamätlivý. Č. 7. Adalb. Bóg 53, 319.

Pán Boh je vysoko, ale i nízko vidí, i hlboko.

Pán Boh kára za figliara. Porov. Adalb. Figlarz.

Pán Boh nesúdi podľa rúcha, ale podľa ducha.

Pán Boh nevypláca každú sobotu. Č. 7.

Pán Boh sa nikdy nepomýli.

Pánu Bohu z ruky sa nik nevytratí; — z hrsti sa nik nevykrúti.

Pred Bohom sa nik neskryje. Adalb. Bóg 288.

Pred Bohom sme všetci rovní.

Pre jedného človeka tresce Pán Boh celý dom, pre dom celý dvor, pre dvor dedinu, pre dedinu krajinu.

Zlé Pán Boh netrpí.