Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Dodatok — Boh. Dobré a zlé mravy. Pravda a viera

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 100 čitateľov.

Autor: Adolf Peter Záturecký

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová


SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

4. Porekadlá a úslovia s božím menom

Ach, Bože, na svete! (Údiv, ťažký povzdych.) — Ak bude božia vôľa. — Ak nás Pán Boh doživí. — Ak Pán Boh dá, i to bude. — Ak Pán Boh dá zdravia a života. — Ak Pán Boh zachová od škody.[3] — Ak sa Hospodin nezmiluje. — Bohu poručil. Na Boha poručil. (Znamená aj: zriekol sa starosti.) Boh ho prividel — navštívil. — (= Postretlo ho nešťastie.) — Gospodine, pomiluj! (Používa sa aj dnes. Dobš. počul to v Turčoku, gem. st.) Chvala Bohu! (Krátke chvala ako interj.) Keby mi Boh zhodil. — Zhoďže, Bože! Milý, mocný Bože. (aké je to divné — krásne —; — čo to bude s nami!) Nedaj, Bože! — Nedopusť, Bože! Nech Pán Boh chráni a bráni — uchová od toho každú dušu kresťanskú! (Tiež:) Pán Boh chráň a bráň! Pán Boh zavaruj! Nech sa stane vôľa božia! Č. 577. Neponosno Bohu! (= Díky Bohu. Ponosa = žaloba, maď. panasz.) — Ponosno Bohu! (= Bohužiaľ). Požiaľ sa Bohu! Pre Boha živého, čože sa to robí?! — Preto ma Boh neopustí. — To je od Boha! To je ešte ta s Bohom! (= Dosť dobre. Slovák povie tiež: To ešte zbaví!) Toto je divná božská moc!



[3] Bez vyslovenia tejto vety hospodár slovenský bál by sa vypočítať, koľko pravdepodobne bude mať úrody či dobytka