Bibliografické údaje (Zlatý fond)
Bibliografické údaje (pôvodný vydavateľ)
Poznámky
Obraz z učiteľského života
Vznik a prvé publikovanie
Sokol I, 1860, č. 3 — 7
Ľudevít Kubáni, Mendík — Emigranti, mazáč, Praha 1928 (Mazáčova slovenská knižnica, zv. VIII.)
Ľudovít Kubáni, Mendík, Nakladateľstvo Slovenskej ligy, Bratislava 1935 (Knihy Slovenskej ligy, zv. 1.)
Ľudovít Kubáni, Valgatha a iné prózy, Bratislava, SVKL 1956
Redakčná poznámka
Texty próz Ľudovíta Kubániho odtláčame s minimálnymi zmenami podľa vydania v SVKL z roku 1956 v edícii NK, ktoré edične pripravil Ivan Minárik. Z tohto vydania preberáme aj Poznámky a vysvetlivky od Oskara Čepana. Knihu uvádza štúdia Oskara Čepana, ktorú napísal osobitne pre nové vydanie Kubániho próz v edícii HK.
Digitalizátori
Popis
Mendík — poviedka Ľudovíta Kubániho (1830 — 1869), vyšla v časopise Sokol v roku 1860. Autor ju označil ako „obraz z učiteľského života“, jeho cieľom bolo predstaviť v nej „dačo okrúhleho, do života siahajúceho“ (list Pavlovi Dobšinskému zo 6. 4. 1860), teda inými slovami, zobraziť v próze aktuálne problémy súčasného života na osudoch „reálnych“ postáv.
Kubáni si na tento účel zvolil dva emotívne príbehy: dedinského chlapca-siroty, ktorý nastupuje do „mendíckej“ služby v rodine dedinského učiteľa, a učiteľovej dcéry Sidónie, ktorá sa má stať obeťou matkinej vypočítavosti (sobáš s bohatým, no hlúpym a nevzdelaným mäsiarom Volovcom), ale napokon vďaka náhode – teda za pomoci „mendíka“, nájde svoje šťastie (svadba s kaplánom Trnovským). Takto zvolená sujetová schéma umožnila autorovi artikulovať viacero dobových problémov: v postave „mendíka“ osud sirôt (pričom tragický podtext chlapcovho osudu dodal poviedke sociálny charakter, v próze tohto obdobia pomerne zriedkavý); v postave sokov v láske Volovca a Tranovského problém spoločenských vrstiev na dedine (zbohatlíci verzus inteligencia); v konflikte Sidónie s matkou dilemu medzi starým a novým svetom. Kubáni prózu zaplnil plasticky modelovanými postavami, ktoré miestami prerastajú až do umeleckého typu (postava učiteľa Šípika). Pozoruhodná je aj jazykovo-štylistická a naratívna rovina textu: na úrovni zobrazenia postáv autor využíva ich funkčnú jazykovú charakteristiku, na úrovni postoja si od romantickej línie príbehu udržiava ironický odstup, zvýrazňujúci ironicko-humoristický charakter textu. Vďaka týmto vlastnostiam je próza „zlátaninou tragikomických výjavov, ako sa to vôbec v živote deje“, ako ju charakterizoval sám autor.
Poviedka Mendík je spolu s románom Valgatha považovaná za najznámejšie dielo Ľudovíta Kubániho. Hoci autor vlastný konflikt nevyriešil v jeho rámci (na jeho vyriešenie „muselo“ dôjsť k náhode), próza vyniká umeleckou zrelosťou a ideovou určitosťou, a je odrazom snahy vnášať do prózy so súčasnou tematikou sociálno-psychologické črty, ktoré tejto tematike zodpovedajú.
Ako citovať toto dielo
KUBÁNI, Ľudovít: Valgatha a iné prózy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1965. 280 s.
KUBÁNI, Ľudovít: Mendík. Zlatý fond denníka SME 2007, [cit. 24. 9. 2025]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): http://zlatyfond.sme.sk/dielo/153/Kubani_Mendik