ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• KAPITOLA PRVÁ
  
• KAPITOLA DRUHÁ
  
• KAPITOLA TRETIA
  
• KAPITOLA ŠTVRTÁ
  
• KAPITOLA PIATA
  
• . . .  spolu 5 kapitol
• Zmenšiť

 

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza – epizóda zo života s autobiografickými črtami. Vyšla v roku 1860 v almanachu Lipa I a predstavuje v poradí prvú prózu inšpirovanú autorovými osobnými skúsenosťami a súčasne tematizujúcu typicky kubániovský problém lásky komplikovanej neľahkou finančnou situáciou hrdinu.

Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií. Jej voľným pokračovaním je „humo-smutnoreska“ Čierne a biele šaty (Černokňažník 1861), ktorú Kubáni vydal pod pseudonymom Hladovanský a v ktorej úvode sa nielen priamo odvoláva na Svätojánske dobrodružstvo, ale súčasne odhaľuje reálne prototypy postáv: v próze Hlad a láska je hlavnou postavou úradník Stanko Stupický (autoštylizácia autora), v próze Čierne a biele šaty vystupujúci pod menom Stupický-Hladovanský (pseudonymy Kubániho, ktoré používal aj ako publicista), prototypom jeho snúbenice Miluše Slavatínskej je Zuzana Malatínska, od roku 1855 Kubániho manželka, priateľmi Stupického sú Ján Botto ako merač Ružan (pod rovnakým menom vystupuje v poviedke Emigranti, Tábor 1870) a Pavol Dobšinský ako teológ Daniel Korunka.

Vlastný príbeh prózy, podobne ako v „humo-smutnoreske“ Čierne a biele šaty, je rámcovaný archetypálnou situáciou rozprávania príbehu: rozprávač a súčasne hlavný protagonista Stupický rozpráva svojim kamarátom Ružanovi a Korunkovi trápne „svätojánske dobrodružstvo“ zavinené zabudnutím peňaženky (v druhej próze rozpráva protagonista svojim synom, ako si vzal ich matku). Ironizujúci postoj autora sa popri rozprávačskom štýle prejavil aj v členení prózy na štyri kapitoly s archaickým opisným pomenovaním – sentenciou, odkazujúcou na pointu rozprávaného s charakterom „poučenia“ plynúceho z príbehu (napr. „Kapitola prvá chce dokázať, že je červené víno najlepší liek proti cholere, a hlad najväčší nepriateľ lásky“, „KAPITOLA ŠTVRTÁ dokazuje, že dakedy prvý bozk lásky ani zamak sladkosti v sebe nemá“). Tým autor na úrovni kompozície otvorene demonštruje ideový zámer prózy, ktorým je snaha dokázať relatívnosť lásky a podvrátiť romantický názor o jej abstraktnej podstate.

Kubániho próza Hlad a láska patrí do skupiny autobiografických próz, v ktorých autor zobrazuje realitu života v 50. a 60. rokoch 19. storočia na Slovensku (vo svojej sociálnej triede), každodenné problémy človeka, ktorý prežíva porevolučné obdobie ako obdobie zlomu dvoch epoch a stretu dvoch životných filozofií, no popri tom musí riešiť „bežné“ životné situácie. Vďaka množstvu autobiografických čŕt a zachovaných sekundárnych prameňov (najmä korešpondencie), ktoré umožňujú verifikáciu jednotlivých údajov, autor odhaľuje nielen vlastný život, ale aj život významných slovenských literátov, najmä Jána Bottu.

Autor: Ústav slovenskej literatúry SAV