ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Rabovali Turci až do Bielej Hory,
zvolenskej rychtárky dve deti zajali.

Šudy^[1] Katarínku do hintova dali,
Šudy Tomášeka pod koč uviazali.

A keď oni prišli do Tureckej zemi,
Šudy Katarínku do svetlice dali.

Šudy Katarínku do vrchnej svetlice,
Šudy Tomášeka do spodnej temnice,

Šudy Katarínka v sriebre, zlate šila,
od veľkej dobroty, na bratra zabudla.

Len na siedmy rôčok prisniu sa jej sničok,
že z jej pravej rúčky vyleteu holúbčok.^[2]

Šudy Katarína, ako ráno stala,
dlho nemeškala, hneď k snáru bežala.

Snáričok, snáričok, povedz mi ten sníčok,
že mi z pravej rúčky vyleteu holúbčok.

Zomrie ti mamička, alebo tatíčok,
alebo sestrička, alebo bratríčok.

Šudy Katarína dlho nemeškala,
od spodnej temnici kľúče zhľadúvala.

Šudy Tomáš, Šudy, môj bračok úprimný,
či si ešte živý, a či si už mrtvý?

Živý, sestra, živý, do poly umretý,
moje biele nohy po kolená v zemi.

V mojich čiernych očiach žaby škrkútajú,
v mojich žltých vlasoch myši hniezda majú.

Šudy Tomáš, Šudy, môj bračok úprimný,
či len tu budeme, či domov pôjdeme?

Domov sestra moja, k tej našej materi,
žeby som neumrel v tej tureckej zemi.

A keď oni prišli do svojej krajiny,
pýtali si nocľah od svojej materi.

Vy pani rychtárka, dajte nám nocovať,
nuocku prenocovať.

V izbe vám ja nedám, tam veľa hostí mám,
v komore vám nedám, tam veľa striebra mám;

Dajte že nám, dajte, aspoň predo dvercí,
aspoň predo dvercí, na hnilom pazdercí.

Tam vám ver’ ja už dám,
lebo tam nič nemám.

Šudy Tomáš, Šudy, umreu už do rána,
Šudy Katarínka takto nariekala:

Šudy Tomáš, Šudy, môj bračok úprimný,
keby si bou umrev v tej tureckej zemí!

Tam by si bou ležau v hodbabnej posteli,
pri tvojej materi na hnilom pazderí.

Deti moje, deti, vy nešťastné detí,
prečo ste sa vy mne nedali poznati?

Bola by som vás ja zlatom obhrabala;
zlatom obhrabala, sriebrom obsypala.^[3]

Šudy Katarínka v sriebre, zlate šije,
a Šudy Tomášek v čiernej zemi hnije.

Slov. Spevy. I. 4., 490.

Bolo dvoje dzecí
na malej dolince;
pásli tam telence.

Išli tade Turci,
zali dvojo dzecí.

Katerínku sestru
do koča vsadili,
Tomáška bratríčka
pod koč uvázali.

Katerínku sestru
do svetlej svetlice;
Tomáška bratríčka
do temnej temnice.

Katerínka, sestra,
až ci bude dobre,
nezabívej na mna.

Katerínka sestra
zlatom vyšívala,
peníze merala,
na bratra zabola.

Až na sídmý roček
snívav sa jej sníček.
Ona nemeškala.
z postele skočila.

Hneď k nemu bežala,
a sa ho pýtala:
…

Podala Justina Galbičkova, r. Šoka s poznámkou:
„To se stalo u nás v Verešvári, na Korálovém dome, na predku.“