Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Simona Reseková, Daniel Winter, Slavomír Kancian. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 197 | čitateľov |
Ešte sa len zorí,
už k hore, do hory
štyri duše honia
turecké potvory.
Apko a mamička,
dcéra a jej milý
na jednu sa brezu
pred Turci ukryli.
Keď Turci dobehli,
pod brezou zostali,
prvému apkovi
hlavičku zrúbali.
Krev po breze tiekla,
dcéra nič neriekla;
od žiaľu veľkého
srdce jej omdlelo.
Potom jej ti Turci
mať zamordovali;
na sladkú mamičku
slzy jej padaly.
A keď jej milého
ukrutne stínali:
Jaj, Bože môj! skrikla,
hory zaplakaly.
Zabili, zmárnili
naposledy aj ju;
po dnes ju tam v parte
chodievať vidajú.
Podaly Slov. Spevy I. 111. z Hontu.
— slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam