Sto slovenských ľudových balád. Ľúbostné

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 242 čitateľov.

Autor: Karol Anton Medvecký

Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Daniel Winter, Slavomír Kancian

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

6. Skoro ráno, na svitáni


Skoro ráno, na svitáni
šla Anička trávu žať,
videla tam svojeho milého
za sebu pokračovať.

Pokroč, pokroč, švárný šuhajíčku,
však ma skoro dohoníš;
poviem ti já smutnú novinečku,
o kterej sám dobre víš.

Ty si mňa vždycky vypytoval,
či ťa verne milujem?
Za teba mne moja matka bráni,
za iného nepojdem.

Miluje ma iný šuhaj,
na teba sa vždy strojí;
tvoje srdce že mečom prebodne,
to sa má stať dnes, milý.

Jako oni do hory vkročili,
hneď šabličky zvonily;
Janenka si hnedky obestali
a na ňom sa pomstili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
A milá to hneď zbadala,
že je Janko ranený;
vyťáhla si ona svoj kosáčik
a pomohla Jankovi.

Priskočila k nemilému,
prebodla srdce jeho;
tak si ina vyslobodila
svého milého.

Podal Ján Manca, z Dejtárov (Bratisl.).

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU 7. Ešte raz sa obzreť mám