ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ach milá, milá,
buc mi vždy verná;
a keď bude po večere,
príndzi, milá, medzi dvere;
ja príndem k tebe.

Milá čakala,
milý neprišól,
ani ón k nej vác neišol,
ani ón k nej vác neprišóv;
smutná zostala.

A na druhý deň novinu čula,
že jej milý ťažko stone,
nikdo neví, čo jako je;
smutná zostala.

A na tretí deň
išla na líky;
nakúpila toľko líky,
čo je do roka minutý;
ništ platne neni.

A na štvrtý deň
už ho nesú ven;
šest mládencóv je spárenych;
každý drží svú družičku,
a v ruke svíčku.

Tá jeho milá
pred truhlú kráčí,
z rozmarínu vínek nese,
až sa jej srdenko trase;
plače, naríká.

Chlapci nesú kríž,
na nem Pán Ježíš;
zlaté slová reksuvané,
že tam leží telo mladé,
zamilované.

Podala Justina Galbičkova, r. Šoka, z Verešváru (Nitriansko).

Na oblohe svíci mesác
medzi hviezdama;
mamka synovi zakazuje
mamka synovi zabraňuje
ku milej chodiť,
nesmí si hu vzať.

Buď ty má milá,
ku mne uprimná;
dojdzi večer do záhrady,
keď budeš mjet po večery,
tam čakaj na mňa.

Povečerala,
do zahrady šla;
ani muknuť, ani šuchnuť,
ani ostrožku zabrinknuť;
smutná zostala.

A na druhý deň
šly noviny ven,
že jej milý ťažko stone,
že mu nikdo nespomože
ani Anduľka,
jeho frajerka.

Išla pro léky
do apatéky;
nakúpila toľko lekí,
koľko do roka minutí
nic platné nebily.

A na tretí deň,
už ho nesú ven;
šesť prekrásnych mládenečkú,
každý má svoju družičku
a v ruce svíčku.

Tá jeho milá
za truhlú išla,
z rozmarínu vjenec nese,
až sa její srdce trase
a horce pláče.

Ta máš moj milý,
vínek zelený,
na ktorý sas’ vypytoval,
do kolečka si ma brával,
semnú tancoval.

A vy tacíčku,
stavte kapličku,
kde ja budem chodzívati,
za milého modlívaci,
na cinteríčku.

A vy rodiči,
máte trápení,
keď ste vy nám zbraňovali
a nám sa zebrať nedali,
máte po synu.

A ty moj milý,
ležíš v cinteri;
v tmavom hrobe ty tam ležíš
a o svej milej si tam sníš,
na cinteričku.

Podal Michal Pisecký, zo Štefanova (Nitriansko).