Sto slovenských ľudových balád. Ľúbostné
Autor: Karol Anton Medvecký
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Daniel Winter, Slavomír Kancian
Na zelenej pažiti leží Janík zabitý.
Kto ho zabiv, prečo zabiv,
my neznáme;
len mládenca my panenky
pochováme.
’Deže ho uložíme?
’deže mu popravíme?
Uložme ho do hájika zeleného,
tam mu bude slávik spievať,
tam pri hrobe jeho.
Vo dne, v noci Zuzika
oplákavá Janíka:
Umorí ma žiaľ veliký, pamätajte;
a potom ma k Janíkovi
pochovajte.
Od jäseni, do jari
zvädly ruže v jej tvári.
ešte v poli žitko nepožali,
už mládenci pre panenku
hrob kopali.
Uložili Zuziku
k jej vernému Janíku;
na hroby ím po ružičke posadili.
Ruže rostú vysoko;
milý leží hlboko;
ružičkám sa konárike pozrastaly;
ako by sa milá s milým obímali.
Podala Zuzana Messeršmid-Strija, z Lubietovej.
O autorovi
Karol Anton Medvecký
slovenský etnograf, historik a cirkevný hodnostár, signatár Martinskej deklarácie
