Sto slovenských ľudových balád. Násilnícke

Sedel Janko podľa vody;
čo prevážal na jahody;
všetkých ľudí poprevážal,
len mamilú tam zanechal.

Prevez Janko, prevez i mňa,
však zaplatím jako iná.
Položil ju na lodičku,
vezol já dolu vodiču.

A keď prišiel v prostred vody,
zavrtel sa na svej lodi;
svázal jej on rúčky, nožky,
vylúpal jej černé očky.

Ach moj milý, srdce moje,
kde si podel oči moje?
Tam sa milá, tvoje oči,
kďe sa s pieskom voda točí.

Ach moj milý, srdce moje,
kde si podel ruky moje?
Tam sa milá, tvoje oči,
kde sa s pieskom voda točí.

Ach muoj milý, srdce moje,
kde si podel ruky moje?
Tam sa milá, tvoje ruce,
pri Trenčíne, na tej lúce.

Ach muoj milý, srdce moje,
kde si podel nohy moje?
Tam sa milá tvoje nohy,
pri Budíne, na tej roli.

Čos’ Janíčko, čos’ urobil,
žes’ košelku zakrvavil?
Zabil som ja holubičku,
v mojej milej okenečku.
Vedne, v noci krkútala,
mne smutnému spať nedala.

Z Beluje (Hont) podal A. Hvizdák, v Žiline.

Ide Janík vedľa vody,
po chodníčku na jahody;
milá za ním zavolala:
Počkaj Janík, idem aj ja.

Chytil on ju za ručičku,
a viedol ju po chodníčku;
ruke, nohe jej obrúbal,
čierne očká jej vylúpal.

Janík, Janík, meno moje:
kde si podel nôžke moje?
Tam sú tvoje biele nohe,
pri Trenčíne, na tej hore.

Janík, Janík, meno moje,
kde si podel rúčke moje?
Tam sú tvoje biele ruke
pri Trenčíne, na tej lúke.

Janík, Janík, meno moje,
kde si podel oči moje?
Čierne oči vietor točí;
žlté vlasy vietor nosí.
 
Podobné varianty podala Maria Ferjanecova, z Cerova (Hont).