ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Očujte vy, radní páni, mávo,
co se u nás tejto noci stavo:
zabiv mynár zemana u vody,
že mu zeman nedopriav svobody.

Napiv sa on červeného vína,
vzav si sochor, šev okovo myna;
zav si sochor, mynársku sekeru,
uťav mynar zemanovu hvavu.

Dajte vy mne muj tatíčku, radu:
co mám devať s zemanovu hvavu?
Uteč synku, uteč do Prešpurka;
verbujú tam, daj se za vojaka.

Stebja múže dobrý vojak byti,
— zeman musí v čérnej zemy hniti.

Závody u Malaciek (Brat.)
Takmer stejný variant podala Maria Polákova, zo Zohoru.

Počúvajte moji ľudí málo,
čo sa stalo ’Hornej Krupej dávno.
Zabev mynár zemana pre vodu,
scel on spraveť svej lúčke slobodu.

Ide mynár kolo svého mlyna,
čo sa mu tak voda jeho míňa;
ide núter, hovorí synovi:
vezni si rýl, ic okolo vody.

Syn poslúchov, išov rozhnevaný:
Pomóž Pán Boh! pravi zemanovi.
Ach zemane. ’do ci tú radu dal,
Aby si nám vodu prepravoval?

Tak sa oni dlho shovárali,
hodev mu ón dva rýle do hlavy.
Počúval ón, či on ešče dýcha,
hodzev mu ón dva rýle do slycha.

Počula to tá jeho mamička,
zavolala svojeho synáčka:
Ach, synu moj, nechaj tak zemana,
ic na vojnu, pristaň za husára.

Ic a oznám pánu jenerálu,
že si prebev zemanovi hlavu.
Zeman bude ’čírnej zemy ležať,
a ty budeš vo vojne bojovať.

(Zeman bude ’čírnej zemy hnici,
a ty móžeš domov z vojny prínci.)

Podala Justina Galbičkova, r. Šoka, z Verešváru (Nitriansko).