Sto slovenských ľudových balád. Násilnícke

A tam dolu na rovine
pase dzievča kone vrané.

Pase híh tam na doline,
na tej drobnej zaceline.

Prišov k nemu šuhajíček,
zakramenský verbovníček.

Zbieraj dzievča, svoje šaty;
povjdzeme sa prechádzati.

Pvojdzeme my do hájička;
sedaj dzievča, na koníčka.

A kec prišli na kraj lesi:
Rozplec dzievča, svoje vlasy.

Čože bych ích rozpletala,
šak som ci ja neni žena.

A kec prišli prostred lesi,
rozetnul hu na tri kusi.

Kec padala, zaplakala;
jedna vrana zakvákala.

Kec tá vrana zaplakala,
sto mládencov rozplakala.

Zakvákala ešče vícej,
už ich plače na cisíce.

Čvo mládzenci, čvo plačece?
že som zabil jedno dzievče?

Jedno dzievče nám zomrelo;
sto sa nám ích narodzevo.

Podala Maria Kristiníkova, Petrovice (Trenčiansko).