ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čo sa stalo v noci, v meste Olomúci,
chodievav Janíček k Magdaljenke v noci.
A keď k nej chodievav, lásku jej sľuboval
o jednej hodine s ňou sa rozlučovav.

Magdalienka milá, už hodinka bila;
poď ma vyprevadiť von z vašieho dvora.
Vyprevadila ho za ích novie vráta:
Choď Janíček, domov, moja duša zlatá.

Ale ju on pýtav len na krížne cesty;
nevedela ona o svojom neštestí.
Chytiv hu on, chytiv za jej bielu rúčku,
došikovav ju on na zelenú lúčku.

Ona ho prosila pre Ježiše Krista:
Len že ma Janíčko, nezabi do čista!
Ona ho prosila aj pre šetkých svatých:
Daj sa mi Janíčko, len vyspovedati!

Budeš Magdalienka, mať spovedi dosti,
keď ti budú fŕkat z tvojej hlávky kosti.
Na krky jej stupiv, hlávku jej vykrútiv
jak bezbožný tyran, tak jej muky zrobiv.

A zakopav ju tam pod zelenú hrušku,
nebolo jej vidno len z fertušky stužku.
A ked prišiev domov, sadnú si za stolík,
počav vyprávati svojmu tatíkovi:

Mamička, tatíčko, čo som ja urobiv,
už som mlynárovu Magdalienku zabiv:
Dobre si, synu náš, dobre si urobiv,
keď si mlynárovu Magdalienku zabiv.

Ach, maminko moja, to mi nehovorte:
keď sa dvaja ľúbia, nikdy nezbraňujte!

Magdalienku nesú mládenci pod vencí,
a Janička vedú kati k šibenici.
To som si ja, kati, to som si zaslúživ,
keď som mlynárovu Magdalienku zabiv.

Skoro podobný variant z Pečeníc (Hont).
Úplnejší variant podaly P. Dobšinský v Mat. Sbor. II. 102.,
Jan Párička, z Likavky (Liptov), N. Mesík, z Poník (Zvol.).

. . . . . . . . . . . . . . . . . .
Magdalenku nesú mládenci v kabátoch,
a Matúška vedú katové na drátoch.
Magdalenku nesú mládenci pod vencí,
a Matúška vedú kati k šibenici.

To vy mne delajte, co jsem ja udelal;
do špíc hlavu dajte, kolom ma lámajte.
Rodičové milí, tu sa nakarhajte:
stavu manželského jakživ nezbraňujte.