ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Jezuliatko

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Ferko Urbánek:
Jezuliatko

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniel Winter, Mária Hulvejová, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

čitateľov

Dejstvo III.

Obsah

Výstup 1.
Výstup 2.
Výstup 3.
Výstup 4.
Výstup 5.
Výstup 6.
Výstup 7.

(Kráľovská sieň.)

Výstup 1.

Herodes, I. kráľovský radca, II. kráľovský radca.

(Vonku je krik a hrmot.)

HERODES (sedí na zlatom tróne):

Čo to za hluk, jaké shony?
Ľud sa búri, či hrad lomí?
Či neviete, čo sa robí?
Či proti mne kujú zloby?

I. RADCA (starostlivo):

My nevieme, Jasnosť kráľa,
jaká sa tam zmena stala,
ale ľud je rozjarený,
obyčajný stav to neni.

II. RADCA (pozre von oknom):

Skupští sa a šopká čosi,
tajnosť skrýva, v srdci nosí. —
Jedon šuchne ju druhému,
všetci bežia k Betlehemu.

HERODES (zvedavo):

Nuž a čo je v Betleheme?

I. RADCA, II. RADCA:

Jasnosť kráľu, my nevieme.

HERODES (opovržlivo):

Hoj, čo ste vy za radcovia!
Zrady mňa i vás ulovia.

(Prísne.)

Jak nezviete, čo sa deje,
žalár, smrť sa vám usmeje.

I. RADCA:

Jasnosť kráľu, tvoja vôľa
rozkazom nám svätým bola
vždy. Tak teraz tiež ideme.

II. RADCA:

Sdelíme ti hneď, čo zvieme.

(Hlboko se poklonia a odídu.)

Výstup 2.

Herodes sám.

HERODES (Vstane a prejde do popredia):

Neviem, čo to za znamenie?
Dobrého to nič ver nenie.
Nemám miesta, ni pokoja,
pobúrená myseľ moja.
V noci sny mám strašné, divé;
duchov mrtvých a bláznivé
vidím tvári, diablov hlavy.
V tom zas tajný hlas mi vraví:
— „Slož svoj šarlát, zanechaj trón,
zaujme ho Kráľ kráľov, On,
čo proroci príchod Jeho
veštili a želaného
s túžbou veľkou vždy čakali.
Veľký On a ty, hoj, malý!“

(Divo sa smeje.)

Ja vraj malý, Herodes kráľ!
Kto to vraví? Tomu by ch dal
okúsiť moc, svoju silu,
žeby krv lial svoju hnilú.

Výstup 3.

I. radca, II. radca, predošlí.

I. RADCA, II. RADCA (hlboko sa poklonia).

I. RADCA:

Jasnosť kráľu, divné veci
povrávajú ľudia všetci.

II. RADCA:

Nežiadaj tú zvedieť vravu,
tá obťaží tvoju hlavu.

HERODES (hrdo):

Ja velím vám, kráľ Herodes,
vedieť chcem, čo vraví sa dnes
medzi ľudom v mojej zemi.
Bez obalu povedzte mi!

I. RADCA:

Hoj, náš kráľu, trón tvoj klesá,
lebo ľud tvoj celý plesá,

II. RADCA (vpadne mu do reči):

vraví, že sa narodil kráľ,
aby ľudu spasenie dal.

HERODES (skríkne):

Dosť! — To proti mne je zrada,
ktorá ale v pomstu padá.
Ja kráľ som sám, ja kráľ som sám!
Kto proti mne, zoťať ho dám.

I. RADCA:

Milosť kráľu, utíš hnevy,
rozkáž, čo ti dá úľavy.

II. RADCA:

Vďačne tebe poslúžime,
pobúrencov odstránime.

HERODES:

Ký div, že mám tygra zlosť! —
Vravte však, kde je ten hosť,
ten Kráľ kráľov vyvolený?

I. RADCA, II. RADCA:

V Betleme je vraj zrodený.

(S poklonou odídu.)

HERODES (zlostne):

Teda Júda kuje zrady?
Hoj, vám beda, pekla hadi,
čo podkopať môj trón chcete!
Tras sa zradný, podlý svete!!

Výstup 4.

Herodes.

(Vonku očuť tichý spev.)

My sme traja králi od východu,
z ďaleka, cudzieho to národu,
počuli sme všetci —
divotvorné veci
v túto dobu.

HERODES (hľadí oknom von):

Čo za zástup kráča hore
ku hradu? — Už je na dvore.
Kráľovský to výstroj majú,
cudzo si však počínajú.

(Očuť spev silnejší, ani čo by bol bližšie.)

Ďaleká je nášho rodiska zem.
Hviezda nás doviedla krásna až sem.
Žiara divná ostala,
tu ale zastala
v Jeruzalem.

Výstup 5.

I. radca, II. radca, predošlí.

HERODES (zatrúbi na malej trúbke).

I. RADCA (ukloní sa):

K službám sme ti, Jasnosť pane.

II. RADCA (ukloní sa):

Nech sa tvoja vôľa stane.

HERODES:

Nechajteže márnych rečí,
uveďte ich, jak sa svedčí.

I. RADCA, II. RADCA (uklonia sa a odídu).

Výstup 6.

Gašpar, Melichár, Baltazár, I. radca, II. radca, predošlí.

GAŠPAR (v kráľovskom rúchu, s korunou na hlave, pokloní sa pred Herodesom):

Kráľu veľký, mocný pane
jaká sa nám česť dostane,
že ti môžme poklonu vzdať:
Zdravstvuj, pane, na mnohokrát!

MELICHÁR (v rúchu najvyššieho kňaza, na hlave má trojnásobnú korunu, pokloní sa):

Prijmi úctu našu vrelú,

BALTAZÁR (černoch s korunou pokloní sa):

a oddanosť našu celú.

HERODES:

Vďaka, vďaka, vítajte mi!
Čo hľadáte v našej zemi?

GAŠPAR:

Z ďaleka sme prišli k vám sem,
v zlaté mesto Jeruzalem,
žeby ste nám radu dali,
kdeže by sme hľadať mali
Kráľa kráľov velikého,
teraz pre nás zrodeného,
o ňomž chýry v celom svete
zázračné už počujete.

HERODES (podráždene):

Ja som kráľ, ja Herodes,
neznám kráľa druhého dnes.

MELICHÁR:

On i kňazom Najvyššieho,
má byť vraj i Synom Jeho.
Radi by sme sa klaňali,
Jemu skrovné dary dali.

HERODES:

Nenie v ríši vyšší už rod,
jako som sám ja kráľ Herod,
a netrpím žiadnu hlavu,
čo má sťa ja väčšiu slávu.

BALTAZÁR:

Mocný kráľu, hviezda jasná
doviedla nás sem tak krásna,
jakej nikdy zreť nebolo,
čo sa točí sveta kolo.
To sám Boh nám volí cestu,
k narodenia Pána mestu.

GAŠP., MEL., BAL.:

Spasiteľ sa narodil,
aby svet vysvobodil.

HERODES (rozmýšľa):

Počkajteže, spomínam si,
počul som ja čosi-kamsi,
že sa medzi ľudom vraví,
že ten nový (posmešne) pán Kráľ slávy
narodil sa v Betleheme.
Choďte ta a hneď to zvieme. —
Jestli ale ho najdete
i mne o ňom tiež poviete.
I ja sa mu budem klaňať
a o priazeň jeho žiadať,
lebo chcem mať pokoj v zemi.
Nuž, prosím vás, povedzte mi!

GAŠPAR (s poklonou):

Vďačne, vďačne, kráľu moci,
čoby sme aj išli v noci,
u teba sa zastavíme,

MEL., BALT.:

a vec celú odhalíme.

(Hlboko sa pokloniac — odídu.)

Výstup 7.

Herodes sám.

HEROD. (hľadiac cez plece pyšne za nimi):

Tak, tak buďte mi poslovia,
veď ho potom už ulovia,
trónu môjho verní kati,
upravia mu trónik zlatý.

(Divo sa smeje.)

Ha, len skoro, čím prv, čím prv!
Žížeň moja jeho je krv.
Zas’ sa cítim čo štvaný lev,
jeho slávu zdrtí môj hnev.

(Hrozí.)

Zkazím vašu radosť a ples!
To prisahá kráľ Herodes.

(Opona spadne.)

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.