ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vybrané spisy humoristické Zaoska

Pod tlač usporiadal Edvard Sándorfi

Cena: 1 koruna

Budapest, 1902

Vydal Koloman Rózsa a jeho manž. (predtým A. Bucsánszky)

Szentkirályi-ulica číslo 30

Predmluva

Keď odhodlal som sa usporiadať pod tlač „Vybrané spisy humoristické Zaoska“, mal som na zreteli zvlášte naších vzdelancov. Tých totiž, ktorým prieči sa každé tlačené slovo slovenské len preto, že vo vyššom slohu písaným dielom slovenským len ťažko porozumejú, v ľudovej spisbe ale nenachádzajú primeraného sebe pôžitku duševného.

Všetkým týmto rád bych dať do ruky „Vybrané spisy humoristické Zaoska“.

Pevne verím, že prácam Zaoskovým porozumeť musí každý, kto bárs len ako tak láme tú nenávidenú slovenčinu. A čo je hlavné: tá príliš pochopiteľná, jednoduchá slovenčina Zaosková podáva nám predsa také poklady ducha spisovateľského, akých v inej reči nik nenajde.

Nechcem však preháňať. Uznám, že Zaoskové spisy nemožno porovnať s humoreskami svetochýrnych spisovateľov anglických, francúzskych a iných. Nemožno ich porovnať preto, poneváč Zaosek nedodá prácam svojim žiadnej určitej formy, dľa ktorej by sme práce jeho do tej, alebo inej triedy literárnych dielov vriadiť mohli.

Zaosek, pravím, nedrží sa žiadnych obvyklých alebo prijatých foriem spisebných. On bohatstvo svojich hlbokých myšlienok a dobrodušného humóru svojho predostiera nám sťa pestrobarevnú jarniu lúku, ktorú obsypala príroda utešeným kvetom bez všetkých záhradníckych kvetov síce, ale predsa tak bohato a krásne, že krása tá prevyšuje v istom smysle akékoľvek divotvory umelých záhradníkov.

Predmety svoje vyberá Zaosek výlučne zo života dedinského, prevažne sedliackeho. — Tak pravdive a verne vyobraziť sedliacke krehkosti a cnosti nikto nezná ako Zaosek. V spisoch jeho javia sa nám samé podarené fotografie zo života dedinčanov. A čo zvláštnej ceny dodáva prácam Zaoskovým, je tá okolnosť, že každý jeho žart, každá myšlienka a veta jeho poskytujú nám hodne mravného poučenia. Pýchu, surovosť, korheľstvo, zlorečenie, zbabelosť, zaostalosť, nemravnosť v politike, slovom všetkých sedem hlavných hriechov nášho ľudu slovenského rozoberá on s posmeškom, ale tak milo, že nahnevať sa naňho nenie možno.

Mal bych tu podať aj krátky životopis Zaoska. No, bolo by to tu zbytočná vec, keďže Zaosek sám napísal si svoj životopis — s nímž uvádzam ostatnie práce jeho — tak zajímave, ako to už len on sám vie.

Žalostné pomery našej spisby slovenskej mňa odstrašovaly od vydania spisov Zaoskových. Veď smutná pravda je, že ľud náš sám od seba krome kalendára a egyptského snára len horko-ťažko kupuje si knižku inú; tí ale, ktorí by ho k tomu povzbudzovať mali, sami nevezmú knižky slovenskej do ruky. To im je prihlúpe, sedliacke. Úfam však, že práve Zaosek bude ten, ktorého spisy — hoc aj slovenské — prv-neskôr budú srdečne vítané i tam, kde sme doteraz ničoho slovenského nenachádzali. — Slovenským výšivkám dodalo ceny a obľúbenosti to, že s jednoduchým umením, malichernými prostriedkami predsa predstavujú nám bohatú bujarosť ducha umeleckého národno-slovenského. Tak aj Zaosek. On s jednoduchou rečou narába tak umelecky, že tvorby duševné jeho vyrovnajú sa i tým dokonalým dielom, v ktorých bohaté poklady reči a zvratov obdivujeme.

V tejto nádeji posielam nášho Zaoska na všetky milé kraje slovenské z celého úprimného srdca svojho želajúc si, aby sa šľachetné duše hodne bavily na spisoch jeho, zároveň i hojnosť mravného poučenia z nich čerpaly.

Zdar Boh!

V Peštbudíne, dňa 15. decembra 1901

Edvard Sándorfi