ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Keď niekto trpí, sme v jeho zalamovaní rúk. Stíchne, tu sme. Naše slnko je dobre oblečené.

*

Komu patrí dom, vo sviatok bez zástavy na streche? Vrany by kvákali a my stratíme hlas.

*

Bože, keby si nemal svoju fujaru, museli by sme mlčať. Ale každý z nás je pre teba zázrakom.

*

A slávnosť na poľane trvá. Pastier je, ovce ostali. A preletujú nad nami hviezdy. V tme vyššie, ako bez tmy.

*

Ideme k paši, ostala. Šliapeme ju. Kto pasie, potichy hľadí na nás.

*

Nezdá sa vám, že aj Pán Boh hľadí na to, čo sme nechali pre tých za sebou. Krok čo krok je obloha.

*

Vôňu Božiu bude mať i to málo, ak sme z neho komusi dali. Zeme je dosť pre takú modlitbu.

*

Sv. František hľadal záchranu pred búrkou. Nebolo v poli nič, len stromok s dvoma halúzkami. Skryl ho a triasli sa spolu.

*

Čosi do úľa nesieme, prehnutí svojou nošou. Ktože vie, ako dýcha včela.

*

A sme tu defilé. Ide nás byť viac, čisté oko otvára rieku ulice. Nie sme z poutekaných dní.

*

Stvoriteľ nám dal celú zem, ale nie na útek. Každý deň sa rodíme, aby sme tu ostali.

*

Boh poslal raz svojho Syna tou cestou, okolo každých dverí. Povedzte, či svet nie je blízky, od Krista ku Kristovi?

*

Kristus nedožil sa staroby a nikomu nekázal byť starcom. Omladnutí jeho životom držíme sa i jeho rokov.

*

Či nám, predvčerajším, dnešné nebo potrvá do zajtra? Bol mladý aj Mozart a blankyt mu neodišiel.

*

Keď oslovím človeka, musí tu byť. Keď posielam úsmev hudby k druhým ústam, musí potrafiť.

*

Aj človek, čo mi krivdil, stal sa bratom Krista. Mal usmiatu tvár. Tak sa Boh usmieva.

*

Nás s trhlinami na rukách je dosť naokolo. Almužny Boh má viac ako my máme.

*

Je chvíľa svätyne. Mali by sme sa chváliť aj mozoľmi nášho suseda. Bol v zalamovaní našich rúk.

2

Neplačme za bohatstvom. Z čiernej zeme tlačí sa jeho čierny plod. Kde? Na čiernu zem.

*

Mnoho ráz sme si mysleli, že sme blízo neho. A chytil sa nás svetobôľ.

*

No neopierajme sa o fantázie, ale chyťme sa pliec Božích. Tam iných pliec niet.

*

Kedy si sa narodil, diamant, nevieme. Si skrytý a netušíme, kedy budeš náš.

*

A mať túžby, mať takúto hodnotu — na čo je to? Zaiste v tej chvíli nezložili sme ruky pred Bohom.

*

Neprežehnali sme sa pred stolom, že prídu hostia. Neprídu. K stolu prídu muchy.

*

Ideme po ovocie. Okolo úst nám vonia. Buďme múdri záhradníci, nebime kyjom strom.

*

Ak sme sa previnili proti dobrému plodu, takých Boh hľadá. V raji na dvoch vinníkov volal veľmi hlasno, keď prišli na svet.

*

Hľa, aký kontrast. Keď prišiel na svet Syn Boží, Matka v Betleheme pri narodení ani slova nepovedala. Len ho vzala do rúk a ruky pracovali.

*

Potom, keď Krista celý svet ukrižoval, nebo bolo ticho. Pracovalo.

*

Vidíte, také sú bohatstvá v komore Vesmíru. Keď treba, mlčia. Svätí tak obedujú.

*

Svet má mnoho peňazí a chcel by za ne hviezdy dostať na nebi. No hore tým vrchom voz neutisneme.

*

Hľa, chceme mať mnoho a byť otrokmi. Hlásme sa u Pána Boha. Treba mať slobododarcu.

*

Aj to málo je pre nás vzácne. Aby sme prišli na pokosené strnisko, máme nedeľu. Pre klásky ostala.

*

Pre chudobných chudoba je chodníčkom k chalupe, z role po kvetnatej lúke.

*

Lotor pri Kristovi bol kvietok, s vôňou smrti. Kde bol celý život? Ani nevieme, či mal chalupu. A mal ju. Tú poslednú na kríži.

*

Bohatstvom je prísť aj odísť zo sveta. Ruža má životopis. Kedy sa narodila, to nie je prvé. Ale ide byť pekná, to je dátum.

*

Keď rosa celú noc chodí po sedmokráskach, nepovie, či bol jej bosonohý sen bohatý, či chudobný.

*

Prvý pohyb dieťaťa je zbieranie kvetov. Matka ich má všetky. Bude s nimi žiť do smrti.

*

Preto narodiť sa i umrieť je bohatstvom.

3

Chceme hľadieť na svoje svety. Aj Boh je tak na mori pre náš prístav.

*

Budúce epochy budú krásne, keď im povieme: áno. Ide byť doba pre otvorené zraky.

*

Nech by sme mali u nôh aj chorého Lazára, ak niečo zo stola opadne, tam máme srdce.

*

Srdce je práca, srdce dáva. A musí vzdorovať vetru, ktorý môže prísť do knihy, keď ju píšeme pre najdrahších.

*

Pre tých nie najdrahších tiež píšeme. Búrky máme za sebou, i pred sebou.

*

Na vŕšku jeleň popozeral si okolie, aby seba stretol.

*

A my sme vošli do kostola, keď nebol otvorený. Ale v ňom sme boli. To sme si tam uložili v speve.

*

Utečení nie sme vinníkmi. Útek za slobodou neničí národy. Nech sú nám na stope.

*

Jabloň je v kvete, ako keď Eva plakala za jeho stratou. Je nevýslovne krásne utrieť slzy. Ale kvetmi.

*

V análoch našich lazov je, že boli hrboľaté. Hrabačky spievali, bol prínos úst.

*

Z bochníka si odkrojili ako zo sladkej zeme, aj keď nad ňou panovali barbari.

*

Zlatokop vie, kde je zlato. Ešte ho nemá a neplače.

*

Svätec nič nepovie. Nestratil ovcu.

*

Napije sa vody z hlbokej zeme. Vyviera.

*

Opiera sa v kostole o lavicu. V jeho lakťoch je dengľavá duša. Slabá chvíľa jej vždy hrozí.

*

Láska je prosba. Lebo neprejde deň bez uhryznutia.

*

V potu tváre nebudeš driemať. Práca nie je v minútke vzletieť k hviezdam a v minútke sa vrátiť.

*

Len pri hrnci kráľovstva nebeského sa nestaráme, čo budeme jesť.

*

Vandrovník vzal svojich sedem orechov do kapsy. Legenda sa tak končí, že mu nemal kto vody podať.

*

Orol rád krúži. Vie, kde je jeho skala, hľadajúc slobodu.

4

Prešiel okolo nás človek, v mene Božom kríval. Nebol nám cudzím, videli sme jeho hlbokú hodinu súženia.

*

Hľa, netreba čakať, aby nás bolela noha, aby sme vedeli, čo je trápenie. Všetci sme s nejakou chorobou.

*

Vojna nám vypálila dediny. Pred očami všetkých ostali sme bratmi pohorelcami.

*

Nielen my, aj naše lúky vyhoreli. Púpavy si povedali, že nepôjdu inde rásť, nechcú rýchlejšie umierať.

*

A tak dejiny nasadajú na loď. Plávajú. Ak neplávame, šperky, ktoré vdychol Boh na dno mora, sú potopené.

*

Drahokamy majú svoju pieseň od Stvoriteľa. Nemožno ju falošne spievať. Nehľadíme na nebo škuľavým pohľadom.

*

Budeme storočím ducha. Aj vo víchroch, poznať sa musíme, že dozeráme na seba.

*

Ako klásky Božej role. Keď húľava udiera jedny o druhé, ich to nebolí. Strážia seba i v bolesti.

*

Na pracovité ruky až do smrti idú otlaky. Ruža do posledného dychu žije, aby voňala.

*

Slnku márne by sme povedali: nepríď. Na takú zlú cestu sa nepustí.

*

Že sme slabí? Koľko ťažkých osudov sa tu zlomí, keď Bohu ponecháme svoje slabosti. Hlásime sa, tu sme.

*

Koľko je chorých na svete? Odpoveď na otázku je: Boh je jeden a v ňom všetci my. Nech to každý vidí.

*

Pieseň kosy na roli dobre počuť. Aj keď je hlasná, aj keď je tichá ako diamant.

*

Oberačka je otázkou bozku, ktorý môžeme slnku dať, neschovaní za rajský list.

*

Vtáčkov neučme nové pesničky. Majú ich od stvorenia sveta. Možno by ochromeli pri nich.

*

Človek neochromie pri Stvoriteľovej óde, i keď chodí po kameňoch zeme. V zvuku Božom zmäknú.

*

Keď žene stačilo dotknúť sa Kristovho rúcha, čo počula iba zvuk Boží, i my sa pretisneme cez zástupy.

*

Vzadu nik o nás nevie. Nemusí. Aj tak sa dá vyliečiť.

*

Aj bez slova možno prosiť. Taká je sila prosby.

5

Je naša spolupatričnosť tam, kde rastieme. Aj keď naše stromy vošli do zatmenia.

*

Máme ľudské právo brániť sa pred porážkou. Nemať slabý hlas.

*

Nedostať sa na ukrižovanú tmu a nevzdať sa rozhľadu, keď nás vedie Božie oko.

*

Vzduch je znečistený hmyzom. Zatieňuje zrak, zapcháva ústa. Máme právo vidieť a dýchať.

*

Zem rodnú nezotreli sršne. Ideme ich biť. Dlhý bude náš život.

*

Kto videl raz Tatry, ešte raz ho zhrievajú v duši. Ešte a ešte raz.

*

Obloha nad Gerlachom nie je darmo na nebi. Vonia našou zemou.

*

Kamzíci cupkajú po skalách. Ktosi klope na obloky.

*

Taký je ozón žiary na našich vrchoch. Na štyri strany sveta.

*

Hľa, dvojkríž slovenský! My na ňom.

*

Sviatok slobody ušiel pred smrťou. Kriste, či si stratil na kríži slobodu?

*

Pozrite, aj víchrica bola, aj hromy bili a holuby na našom záhumní poletujú, sú ako z hodvábu.

*

Hrdličkám ostalo ich krovie. A nikdy nezosadnú na pŕhľavu.

*

Netreba sa vzdať piade zeme, keby hneď bola z domoviny púšť. Aj na Sahare ktosi vládne.

*

Každý pútnik má mať modlitbovú knižku. Cez potok lávku, k ľaliám rozprávku.

*

Pri svojich žalmoch máme sväté obrážteky. Nech nám cestou nevypadnú. Sú naše, sú z domu.

*

A nech zdvihnú po nás zrnko modlitby aj tí, čo pôjdu neskôr. Že sme im ho nechali.

*

Slobodne tam padlo, kde ho našli na rodných záhonoch. Národ, ktorý chce mať slobodu, vždy je doma.

*

Keď nás príde Boh súdiť, bude nás milovať.

*

Nie sme tí, čo utekali svetom, aby nás doma nebolo.

*

Komu zvon slobody bije, počuje ho zo všetkých morských pobreží. Zapálime raz diaľky, od Oravy po Bratislavu.