ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1

Keď zhrešíme, slabí sme. A slabosť vždy nás bolí. Bože, hneď to vidíš.

*

Sme ustavične pod dojmom rajskej záhrady, pri kráse stromu. A je to susedov pozemok.

*

Hľadíš, Pane, na naše kroky, blízke i ďaleké. Kráčaš po šírom nebi. Tamodtiaľ vidno.

*

To, že nás vidíš, sú tvoje bašty. Najmä vtedy, keď sme už von z cudzej záhrady.

*

A s ukradnutým ideme okolo kostola, keď poškodený sused hromží.

*

Vráťme sa pomeriť prv, ako máme ísť kolo Boha. Zanesme susedovi dar jabĺk.

*

Hriech nie je svetlo. Je osirelosť z toho dňa, keď ho mal pod nohami. Hriech je povedať Bohu, nechcem, aby ma videl.

*

Ako sa dostať z hriechu von? Tak, ako decko si pretrie oči, keď sa zobudí a vidí, že už nieje samé.

*

Ako keď šesť dní týždňa tisne človeka k zemi. A nedeľa sama ide.

*

Ako ktosi, kto ide za kvietkom a kvietok neuteká preč. Najprv ho srdce chce mať, potom ruky.

*

Márnotratný syn s odlomeným konárom života povie si: vrátim sa k otcovi.

*

Tak ide domov, ako nôžky motýľov, čo nevedia prišliapnuť ani jednu vôňu.

*

A maliny majú svätú chvíľu. Ruka ich jemne odtrhne a neublíži.

*

Keď pozrieme na kameň, pomyslíme si, ako ho dobre Pán Boh položil. Nemusíme sa ho dotknúť.

*

Keď jeseň povie: dosť, nerobme si uzlík na šatôčke teraz, čo sme mali prv urobiť.

*

Keď ti sny a spomienky plačú, nechaj ich plakať. Ty neplač.

*

Medzi pohľadom sem a späť ti je zima. Pozdný podzim vie, prečo je chladný.

*

Keď srdce je zrelé od bolesti, neotriasajme jeho strom. Oberajme bolesť po jednej.

*

Sľubujeme, že už nebudeme stavať vzdušné zámky. A ľúto je nám zahodiť tehly, čo ešte ostali.

*

Svetlo a tma sa spolu neznesú. V Božích baštách máme pôvod. To je náš zrod.

2

Boh je Bohom všetkých. Prizdobíme sa ľuďmi, keď pred nimi Boha budeme volať Bohom.

*

Nech ako kto chce krúti zemeguľou, zástavu vlastnými rukami spolu nesieme.

*

Každý vidí farbu kvetov. A má hovoriť rečou kvetov.

*

Kristus mal pre nás takéto brilianty: vezmi svoj kríž. A začal a dokončil tak.

*

Boh je láska. A hovorí nám: nezačínajte nič bezo mňa. Vy sa pridajte, ja začnem.

*

Božia nedeľa je i v mozoľoch sviatkom. Tichá múdrosť je orať i v kostole i v dlaniach Božích.

*

Vyhnanstvo duše je najhoršie. Tak človek odkvapkáva do prázdnoty, do zahodených groší.

*

Žalujeme sa niekedy, že máme ťažký kríž, že nevieme Bohu nič dať. Nič? A kríž?

*

Ako možno Boha milovať? Tak, ako je neďaleko pre smädného prísť k prameňu.

*

Adama a Evu nohy neboleli, keď išli do raja. Ale keď vychádzali z raja von.

*

Sadáme si k stolu. Najprv sa prežehnáme na čelo, na srdce, i na dve strany sveta. Ľudia všade trpia.

*

Prídu aj chudobnejší ako my. Vidíte, taký je náš kvietok, ešte motýľkov priťahuje.

*

Ony nezablúdia. Veď ruky Božie nezamenia si slnko.

*

Vieme presne, dokedy žijeme. Dokiaľ si berieme k srdcu každú nedeľnú kázeň.

*

Vytrvajme. Keď nevytrváme, budeme ako strom, o ktorý zápasí silný vietor. A koniec jeho krásy je, že lístie je na zemi.

*

Preto od Stvoriteľa prosme o každý krok, o každý dych. Ako dlho, to je vec lásky.

*

Vec lásky je volať na Krista, aby ostal s nami. Najmä keď záhrada plodí zlý hlas.

*

V rajskej knihe je napísané, že Boh tam ostal i vtedy, keď víchor sa vadil s prázdnym stromom.

*

Boh bol silnejší, ako ľudské „nie“.

*

A my svoje ľudské „áno“ dajme si na plece, aby bolo krížom.

3

Viete, čo je to vládnuť? Dať každému priestor. Vedieť mu meno vysloviť.

*

Boli kráľovstvá, a čo sa stalo s kráľmi a kráľovnami? Neokrášlili nič, neostalo nikomu kúsok miesta.

*

Vládnuť znamená nepozerať na cudzie. Iba Syn Boží zaplnil svoje miesto na kríži.

*

Z neba prišiel milovať naše slzavé údolie. Vedel modlitbu úbožiakov. Nechal nám ju.

*

A my, trpiaci, pozdravujeme trpiacich: Pán s vami. Ide to do neba. Tam sa už nemožno slabo modliť.

*

Sme v tých dvoch slovách. Ak sme nedokonalí, ruka Božia to zbiera. Ak máme hriechy, vieme to s plačom.

*

Boli momenty, keď sme sa báli trestov Božích. Boh predsa nie je palica.

*

Maličkí vojdú do kráľovstva nebeského. Kto detský kočiarik tisne, ten ho vie tisnúť.

*

Každé narodeniatko pomkne sa ďalej jedno druhému. Prišiel jeho brat.

*

Susedovi sme chceli ukradnúť sliepku. Práve nás videl a potisol nám miesto. Vypadli mu z rúk kamene.

*

A Pán Boh k tomu doloží: ani ja nemám kamene, choďte a nekradnite viac.

*

V svojom dome si a nepachtíš po cudzom. Či by si vedel milovať ten cudzí?

*

Kristus, zdvihnutý na kríži, vidí, že všetci máme klince pre neho.

*

Nič naveky, ani klince. Lebo trpí v svojom živote ten, kto niekomu rany otvoril.

*

Ešte bude mať slzy v očiach, že blúdil. Poď, povie mu Ukrižovaný, na mojom srdci sa dobre trpí.

*

Vždy sme milovaní. Láska má kroky tiché.

*

Ľudia majú rôznu farbu. Na človeku záleží, aby sa k svojej priznal.

*

Keď si stretol mýtnika, choď do jeho domu. I tebe dá z toho, čo rozdá.

*

Keď je to Magdaléna, otvoríš jej večnosť.

*

Z večnosti nám, Bože, posielaš pohľadnicu. Vždy sa podpíšeš. Veď čo by sme vedeli o nebi bez tvojho mena?

4

Kristus vdove z Naimu povedal: neplač. A z plaču vzala si syna domov.

*

Cestou na Golgotu dal Veronike svoju trpiacu tvár. Odniesla si ju schovať.

*

Bolesť má svoju reč, rozdáva seba. Naša láska nie je z iných prameňov.

*

Pribúda jej. Krajiny sú otvorené. Chodíme po pýtaní tam, kde je na dverách rok posvätenia domov.

*

V svojej rozprávke sme ako na brehu mora. Tam nie sú diaľky, kde Boh je pred nami.

*

Veď čože je pre nás more! Náš blížny býva za rohom. Aj každý chorý Lazár.

*

Ruku tak podáme, aby sa nevideli klince na nej. Ten kus chleba.

*

Ja mám čas, ja sa neponáhľam, čo ti je? Tak nahlas cestoval milosrdný Samaritán.

*

Písmo sväté nehovorí, že pri poranenom plakal. Plač sa ťažšie odnáša.

*

Pri smidke chleba povieme, že žije ľahunko. Nikdy jej nevidíme horkých sĺz.

*

Niekedy sa pýtame, či aj nevďačníkom máme pomôcť. Hľa, Syn Boží zachraňuje všetkých. Desiatich malomocných uzdraví. A len jeden ďakuje.

*

Ježišovi učeníci zanechali všetko na jedno zavolanie. A nenariekali za majetkom.

*

Keď im predpovedal prenasledovanie, utrpenie, neplakali ako malé deti.

*

Nepýtali sa, pre koho? Pre teba, Kriste? Veď Kristus bol ako jeden z nich.

*

A tak sa dostali spolu k úpätiu kríža. Noha sa neuderí o nebo.

*

Vidíte, Boh vlastnoručne sa dotýka ľudských bolestí. A jeho ruky neprosia o plač.

*

Láska by bola menšia, keby sme sa ponosovali. Ponosovať sa na Pána Ježiša?

*

Prečo je sladší náš krajec chleba? Lebo Ježiš si ho odtrhol od úst.

*

Aj vdova z Naimu, aj Veronika sa počítali k Ježišovým deťom, dobre nasýteným.

*

Učeníci išli na pole klásky trhať, keď boli hladní. Budete takto ľudí loviť.

5

Najprv stvoril Boh svetlo. Pre svetlo človeka. Kde ho položiť? A položil ho do svojej podoby.

*

Boh a človek bol pri stvorení. Človek povedal: Sme. Taký máme pohľad na svoj pôvod.

*

Boh nechcel ani jamu, ani popol. Nechcel smrť. A dostali sme sa i na opačnú stranu.

*

Stvoriteľ volá na nás: ľudia, čo robíte? Keď sú vojny? Keď pred nabitou flintou hovorí nám: pokoj vám?

*

No nie sme všetci narodení z vojny. Je aj ľud Boží. Je rosa krásy na zemi.

*

Gazdovi pluh vonia, ide na roľu. A kto pôjde, keď mu to Boh kázal?

*

Pastierova píšťalka píska k nebu. Je to hrsť jahôd, našiel ich v horách za ovcami.

*

Kde sú úklady pre nás? Všade, len tam nie, kde ich Pán Boh nedal. Nikdy ich nemal.

*

Vinič nerastie na chodníku, ktorý šliapeme. Vieme to, keď príde do pohára.

*

Pustovníkovi aj potme svieti svetlo. Má korku suchára a hlt vody.

*

Svätí nemlčia v sochách. Celý svoj život vyrozprávali ľudstvu. Kvitli.

*

Kristus o pohári vody čosi predpovedal. Jeho proroctvá nie sú falošné. Pokazili by inotaj vekov.

*

Aj apoštolom povedal: budú vás prenasledovať. Aj keď ušli z getsemanskej záhrady, bol istý, že ich má.

*

A stojí i pri hodinách, čo zle išli. Pri Magdaléne, pri cudzoložnici.

*

More aj perly skrýva. Dôvody lásky má Boh.

*

Komu je dobrá naša diaspora? — pýtame sa my, lovci perál.

*

Prečo sú vojny? Sme ľuďmi svojho domova, ktorý milujeme. A tvormi Boha, ktorého milujeme.

*

Ak sme slabí, Boh to vie dobre, keď nás tvoril pre svetlo a na svoju podobu. Stal sa medzi nami slabým aj Syn Boží.

*

Pokolenia tu žili z byľky na byľku. A Vykupiteľ sám sa dal zlomiť na kríži ako byľka.