ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

14. marec. Sviatok. Odomknuté dvere, na stole víno. Náš dych na našich ústach. Siedmy svätý deň, odpočinok na Božích pleciach.

*

14. marec, raz navždy stvorený. Preorané pole brázdou. To nič, že po úrode je márnica. Sloboda je v srdci, v ktorom sa Boh chváli.

*

Duch ukrižovania, kde si? Vtáčky nevyzobú Golgotu. Kráčajte po tŕní, kráčali po ňom predkovia, deti im bozkávali oči v blýskaní ťažkých vekov.

*

Raz si nás, Bože, pozlátil slnkom apoštolov, dvoch bratov solunských. Začali sme si odovzdávať jar liturgie z pokolení na pokolenia.

*

V materinskom jazyku modlilo sa každé holúbätko na svojom dvore. A skladal si ľud piesne od rána k mrku, rovno do venca života.

*

Každý patriarcha kraj svoj mal v láske. Bol vežou, viditeľnou v hlase lastovičiek.

*

Pred chrámom kvitla lipa pre pohár medu, pre ďaleký 14. marec.

*

Konečne prišiel. Sviatok rosy. Novina hviezd: utešené nemluvňa.

*

Po tisícročí prvosen. Otvorenie dňa pri stvorení sveta. Dieťatko do kolísky.

*

Náručie sa nám stáva kolembavým. V Božej záhrade je plnosť časov, na našich ramenách.

*

Zvoníme na blankyty. Do kalendára píšeme, ako sa volá tátoš radosti. Nebolo ho ešte u nás.

*

Hrdosť. Končí sa putovanie púšťou. Nesieme na pleci veľký strapec hrozna, tú zasľúbenú zem.

*

Naraz niet na nás rán boľavých. Na lávky pred domom sadli naše matere, kŕmili mláďatá mliekom Svätoplukovým.

*

Je to rozprávka. Vrásky na tvári nehryzú. Ktože by sa žaloval, že treba milovať domov svoj! Že klásky pôjdu pod kosu našich otcov. Ani o hrob ďalej!

*

Naše zlato do našej banky. Prezident, zbieraj prstene. Slovenský štát ďakuje.

*

Rastislav otvoril dvere kňazovi z Bánoviec, pre národ s Výlevami.

*

Popoluška dostala sa pred panovnícky prestol. Zakreslite si to na mapu, na všetky mapy sveta.

*

Vojak so slovenským štítkom na čiapke, bráň si hranice. Slováci, stojte na chotári…

*

Beniak, vystroj parádne svoju Žofiu. Keď básnik orie, nech aj sedmokrásky orú za lutnou.

*

Hymne nebolo nič ľahšie, ako prísť na ústa. Rozhrnuli sa dvere chrámu na Te Deum.

*

Celá otčina bola jasotom. Na všetkých uliciach chalupy sa prezliekli kvetmi v oblokoch. Každého richtára nosili sme na pleciach.

*

Žiaľ, dnes stojíme v dyme po pás. Z mrakov strašia duchovia potulní. Chcú písať naše dejiny.

*

Traja Mudrci z Východu mali meteor na nebi a vieru na zemi. My vieme, čo sa o nás v nebi mlčí. Nejdeme cestou, kde sa neverí.

*

Sto ráz roztvoríme perute. Na stojeden raz hory sa budú zelenať. Slnko netreba ratovať ani na holých skalách.

*

Žezlo Metoda, panuj i pred vládou zlodejov. Kradnú kalichy, ale neokradnú ruky kňazské.

*

Tma troch hodín nie je nocou pre slovo Božie. Kde naše oči svietia, nahlas nás počuť.

*

Boh je nápojom pre náš marec, aj kde nás chmáry preháňajú. A časom i smršť nás hodí o stenu.

*

Vietor, čo do nás zaprie, môže sa volať storočím, aj storočiami, my ho poznáme. Volal sa už raz tisícročným — a tu sme.

*

Keby nás hneď hory zasypali, pretrváme. Jeden 14. marec, v dejinách našich nezasypaný.

*

Víchor môže počiarať zem a je nám aj tak drahá. Môže pomliaždiť maliny na vŕškoch a budú rásť ďalej.

*

Rodné stráne nezameníme s cudzími. Nájdeme inú krajinu, ale nie inú bolesť, len svoju.

*

Keď sa i sám modlím, mám vás tisícich. Som vaším srdcom. Čo vás bolí, to nosím.

*

Ani tyran nás neodoženie od oblôčka s mrežami. Tak sme pri Božích brehoch.

*

Keď chodíme po chladnom svete, nepovedzme, že kvety s kvetmi nemajú kde prísť. Otčina nevie byť iná.

*

Nie je márny náš odchod z domu. Lúky voňajú ďalej. Tatrám sa nechce odísť ani na krok.

*

Aj keď sme preč, s nebom hovoríme, ako z domu. Ani sv. Svorad, ani sv. Benedikt nehovoria s nami inak, ako po slovensky.

*

Na Zobore i na Skalke sme ich bratmi. A nezablúdime. Tam býval Svätopluk a tam žil Pán Váhu a Tatier.

*

Milovať otčinu, milovať svoje rodisko, svoj Betlehem. Aj keď sa v ňom vraždia neviniatka za to, že sa narodili v čase, keď bol Boh na zemi. Milovať.

*

Z Egypta bol aj návrat do rodnej krajiny. Vstaň, Jozef, vezmi dieťa i matku a choď domov. Či Boh nemal také dejiny na zemi, ako i my?

*

Máme nádej. Nádej nie je sprievod do hrobu.

*

Veriť vo vzkriesenie otčiny je ako veriť v meno, ktoré nám Boh priznal.

*

Povedali nám otcovia: uzlík si urobte, ako máte srdcom kresliť mapu.

*

Bože, prídeš naložený 14. marcom, vysypeš z batoha zázrak jari, našu navždy milovanú otčinu.