Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Nina Dvorská, Lucia Muráriková, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 68 | čitateľov |
1
Hrozí nám zlá doba? Zem je zviera. Ale slnko naďalej ostane nad nami.
*
Oproti mne letí mastodont. Pozor, i ja mám kosti. Raz ich tu nájdu, s kúskom slnka na mne.
*
Roky a storočia ozvú sa po nás. Žili sme v nich, plod i potom sa vytisne von.
*
Vrstvy usadlín vo vrchoch dodnes sa držia z potopy. Vidíte, ako dobre sú nakŕmené naše prahory.
*
Nájdu sa vykopávky, staré črepy hrncov, ako sa do nich díva hladná lebka.
*
Do zeme sa dostanú všetci, mocnári i slabosi. Pod zemou sa už nehnevajú na seba.
*
Človek nemá sa cítiť malým, pretože svet je veľký. More je veľké a malé ryby sú šťastné. Čím väčšie je, tým viac slobody.
*
No ľudia musia bojovať za slobodu. Koláče nerastú na strome, treba ich doma robiť.
*
Pozor na tých, čo zavýjajú naokolo. Vlk je vždy vlkom. Keby mu pastier grajciar hodil, on si radšej vezme ovcu.
*
Divosi chodia za nami od prvého dňa Kaina. Nedávajú to, čo Boh dáva.
*
Chmáry vždy iné chcú, nie to, čo my. Stvoriteľ, s nebom chodíš za nami.
*
Noe videl slnko vychádzať. Mal mnoho stáda, vyslovil ho na celú zem, pre jeho kostry.
*
Tá zver z čias Noema v kostiach netrápi sa, kedy sa narodila, kde žila. Nič sa jej neušlo z diaľok.
*
My od diaľok rajských rúbeme sa o svoje miesto. Boh pri stvorení vyslovil človeka tak: obrábať budeš zem.
*
Tichým ľuďom nemôže hroziť zlá doba. Keď sme tichí v Bohu.
*
Nevedel nikto z nás v prvý deň po narodení, čo robí. A Boh vedel všetko: človek svieti.
*
I v ďalekej dobe budú svietiť tiché deti. Poprosia hviezdou o nebo.
*
Blankyt sa nepoddá. Každý raz bol morom, z našich konárov.
*
Raz pri odhalených rumoch nájdu na nás o taký kvetný závit viac.
*
A tá hladná lebka v storočiach i pod zemou plávala s vlnami Božími.
2
Oči nám svietia dohora. Anjelom sme sa nevyhli, s nami stolujú. Svetla je o to viac.
*
Chceme mať nebešťanov na hostine. Nech si pochutnajú na našich zázvorníkoch, na našej zemeguli.
*
A Pán Boh im povie: mám na zemi i takých, čo trpia, ticho mi otvárajte.
*
Nebuchnite dvermi. Víno by sa rozlialo na stole a nik by ho nedal naspäť do pohára.
*
A nevieme, čo by sa stalo so zlatou vázou. Je našou priateľkou.
*
Zlato sa doluje v zemi, treba byť pod zemou, dať tme bozk, ako dávame ovociu v záhrade.
*
Strom je náš, aj nie je. Ani jedno jablko druhý raz neopadne.
*
Zvodca hovorí nám o zvodnom svete pod jabloňou: toto všetko ti dám, keď budeš plakať. A plače sa pre nič.
*
Kde je tvoje srdce, tam je tvoj poklad. Povieme v nebi to, čo sa tu nedá povedať.
*
Vieme to. A jednak nemáme kedy ani sadnúť si k obedu.
*
Keď zatvoríme peňaženku, myslíme si, že utíchne. Len chudobný človek má sa kedy najesť.
*
Na hostine neba ľud Boží už si nespomenie, že trpel. Plač neostal v ňom. V kúte opretá je harfa Dávidova.
*
Izba neba je bez hraníc. Nemá štyroch tmavých rohov.
*
Nebojí sa nebešťan, že je sám. Všetku vôňu lúk má so sebou.
*
Keď raz Boh stvoril kvety, nikdy nie sú smutné. Všetky sú tak stvorené.
*
A človek je ešte krajšie stvorený. Má Božiu podobu.
*
Je obrazom Boha. Len ho treba zo zeme zdvihnúť a dať do modlitbovej knižky.
*
A Kristus je tu ďalej, potichy.
*
Nie sme pri ňom cudzincami, stolujeme spolu.
3
Svet je dobre uprataný od stvorenia. Kalvária je tam, kde ju Stvoriteľ dal, i Jeruzalem s Turícami.
*
Výšiny — to hvizd zdola. Máme sa rozhviezdiť, i v pocestnom plášti, i v súžení.
*
Ak by sme sa dostali pre nič za mreže, chyťme sa ruky Božej lásky.
*
Väzenia netreba váľať. Poodnášame ich v svojich ranách. Pán s nami! Aj s duchom tvojím!
*
Niet bôľu čierneho. Je biely. Zem chcela kotúľať slzy a vsiakli do nej.
*
Nezvesili sme hlavu. Niet umieráčka na narodeniny svätých.
*
Srdce je nerozbitý pohár, nedopitá bolesť. Sú tu naše zložené ruky.
*
Tí, čo sú na slobode, sú aj tam, kde niet slobody. Kleričkovia v Ríme si poplačú pri mojom Otčenáši.
*
Nikdy nie sú pri cudzom stole. Čože, decko, nevidíš matku v dome? Neboj sa, aj tak som matkou.
*
Potichy povieš svoje meno ľuďom na našej roli. Oráč nie je z inej oblohy.
*
No nebezpečný pažravec vezme ti roľu. A utne každú ruku, ktorá sa modlí.
*
Na vrchoch nestrpí vatru. Nedovolí ju zapáliť. To aj očami dá sa vidieť.
*
Rodinu stratíme, chalupu, všetko. Jób sa vždy prizná k majetku večnosti.
*
Tam sa dá kraľovať. Ale na zemi i Kráľ niesol sa na osliatku do hlavného mesta.
*
My nevyrúbeme hory ľudstva, čo kričia: ukrižuj ho! A tu vydržali i naši otcovia.
*
Vyspievali v kostole jeden voz zbožia. Za brehom večnosti sú pre nás darom.
*
To sa dialo od roka do roka. Medzi dvomi Vianocami sa všetko dialo.
*
Syn Boží z Kalvárie bol nám darom. Ten vrch bol dobre uprataný od stvorenia sveta.
*
Hľa, dobýva sa i dnes Vesmír. Jeho výprava nemá pušného prachu.
*
Čierna je Golgota pre vládu temnôt. Veronika nemala čierny ručník.
4
Chudobný človek má zvláštne plecia. Veľké. No v hrobe ho nebudú tlačiť.
*
Dnes sa dukáty z čias Jánošíka nerozdávajú priehrštím. Zdravasky áno.
*
Odtrhneme si z červánkov raňajšej zory a dáme do vázy. Budú nám horieť až po cmiter.
*
Pochovajú nás priatelia. Chudobný ich má mnoho.
*
Videli sme, že otčinu smrť nepokosí. Peľ z kvetov nevie odísť. Prídu včely.
*
Pocestnému človeku prídu do cesty anjeli, ktorých nevidí. Dobre vytuší, že z počasia neba majú kepienok.
*
To, čo nás čaká, je plameň Božích dlaní. Dom, keď je i na rozpadnutie, prijme slnko.
*
Tak vo vyrúbanej hore zdvihneme poranenú jahodu. Dívajú sa kamene na kamene, ľudia na ľudí.
*
Rozbehnutí svetom nemáme slabé nohy. Za hltom vody upachtené decko pribehne vždy k domu.
*
Ty možno cestou utrpíš rany. Záleží, aký furman ťa vezie. Keď blahoslavení trpia, to nesmie bolieť.
*
Harmonika nemlčí, keď je pri nej, kto vie hrať.
*
Evanjelium je chlieb Boží. Každý vie čítať. Vezmite a jedzte.
*
Aj víno v Káne. Podávajte si ho, je ho plná svadba. Berte a pite.
*
Láska Božia je priepasť. Z rúk do rúk ide lano Všemohúceho. Chyťte sa ho. Keď neviete ako, my sme tu.
*
Kľaknúť si, prosiť za previnilcov. Rozšíriť nebo obrátenými hriešnikmi. Bože, ty to kážeš.
*
Keď ste utekali z domu, od Boha ste neutiekli. Boh je večný.
*
Pre 40 rokov púšte je čas odpustiť všetkým. Chudobní z domu do domu to robia.
*
Boh dýchol na prach zeme. Tak nás tu položil. Ten prach najprv miloval, od brehov až po brehy mora.
*
Kto nezbohatne, má najradšej túto čiaru na mape.
5
Chlieb každý položí k svojmu menu. Všetci máme domov. Na hostinu nosíme ticho.
*
Sme obrátení tvárou k sebe. Na tejto posvätnej pôde nie je kvietok chrbtom ku kvietku.
*
Pútnik sa modlil, idúc cez hory. Vo vrecúšku mu ostala suchá kôrka. Nemal ho deravé.
*
Po uliciach chodí nedeľa. Vojde do kostola na mihnutie oka i vo všedný deň.
*
Slnko nejde do zahraničia. Je pri svojom chlebe.
*
Keby nám ostala z 12 košov jedna omrvinka, treba ju rozdať. Je príležitosť klasiť sa.
*
Zem je veľká pre krst. Zvony majú srdce, veža nie je im malá. Ide čas lásky.
*
Zima už prešla, hovorí biblická Pieseň piesní. Oči nemajú polená snehu pod nohami.
*
Majú čistý pohľad. Tak čisto pozerá Boh na zem. Tak má stretnúť človek človeka.
*
Boh nepríde ani raz k cudzím. Nemá ich nikde. Aj kamienok je mu pobrežím.
*
Pre príchod Boží máme spev. Pre spev musíme mať pieseň, aj dobrý hlas. Stvoriteľa živíme akoby mala byť večná jar.
*
A do jari vždy príde veľký týždeň, s Golgotou. A dolu Jordánom plávajú kryhy našej zeme.
*
A povieme ti, Bože, že i ten kríž je z neba, čo si nám ho dal k menu.
*
Chceli sme vidieť tvoju slobodu. Máme povybíjané obloky. Kvety našich záhrad plačú po všetkých potokoch.
*
Človek by človeka okradol i o posledný chlp, nie o kríž, nie o vrásky tváre.
*
Berieme všetko ako pohár vody. Je to pohár z neba. Vietor sa môže ruvať o suché stromy, nie o nás.
*
Nesadajme na vyschnutý peň. Tam sa nám nik nepomkne. Havran, čo tade letí, nepozerá nám do očú.
*
Všetko, čím ťa Pán Boh priodeje, prijmi potichy.
*
Máš chlieb k svojmu menu. Prežehnaj sa a povedz Pán Boh zaplať!
6
Najprv stvoril Boh svetlo a pre svetlo človeka. Kde ho položiť? A položil ho do svojej podoby. Boh nechcel ani jamu, ani popol.
*
Dvaja boli pri stvorení, Boh a človek. Človek povedal: Sme. Taký máme pohľad na svoj pôvod.
*
A dostali sme sa i na opačnú stranu. Stvoriteľ volá na nás: ľudia, čo robíte? Keď sú vojny, keď pred nabitou flintou ozve sa nám: Pokoj vám!
*
Do kláskov na roli sa strieľa. Kto ich bude kosiť?
*
Vinič nezletí na chodník, kade chodíme. Vieme to, keď príde do pohára.
*
Píšťalka pastiera píska k nebu. Kým tu dolu vietor naháňa ôstie do zrna, aby ho zahlušil.
*
Koho vidíme niesť hoboj, sme istí, že vie na nej hrať.
*
Svätí nemlčia v sochách. Celý svoj život vyrozprávali ľudstvu. Kvitli.
*
Nebom je nám aj zem chmúravá. Ale so zvonicami.
*
Kristus povedal apoštolom: budú vás prenasledovať. Aj keď ušli z Olivovej záhrady, bol istý, že ich má.
*
Proroctvá Božie nie sú falošné. Pokazili by hodiny vekov.
*
Boh je i pri hodinách, čo zle išli. Cudzoložnica, kde pozeráš? Nemám kameňov. Kde to plačeš, Magdaléna? Na moje nohy? Áno, prišiel som.
*
More svoje perly skrýva. Dôvody lásky má Boh.
*
Vtáčky od vyhnanstva z raja spevom sa modlia. Myslíš, že sú potrestané? Spievaj.
*
Kde je tvoje srdce, tam je tvoj poklad. Keď je v podošvách, už sú zodraté.
*
Boháč myslí, že všetko má. A keď letí do jamy, nemá krídla.
*
Divá zver má hrozné spáry. Vieš, Bože, čo nám dá. No nielen dá, ani neutíchne.
*
My trpieť vieme. Nám nič nezaškrípe v modlitbe. Tyrani nad ňou nevládnu.
*
Ak sme slabší, Boh to vie dobre. Narodil sa i zomrel medzi nami slabými.
*
Pokolenia tu žili z byľky na byľku. A Vykupiteľ sám sa dal zlomiť na kríži ako byľka.
7
Boh nám dal moc konať zázraky. Ticho, dobré duše, viete to robiť.
*
Odpúšťajte, ústa nepozlátené. Aj čo len rosou pery, voňajúcou slnkom, i mne i tebe.
*
Neutekaj so svojím darom hneď do kostola. Udobri sa, s kým sa hneváš.
*
Ak ťa niekto uderí po jednom líci, pobozkaj aj druhú ruku.
*
Keď uvidíš takého, čo mu zima, ak máš plášť v skrini, nový, ešte neobnosený, daj ho.
*
A zastavíš sa pri takom, čo svinské pomyje chlípe. Oznámiš mu, aby šiel domov.
*
Mýtnik Zachej, čo doteraz len okrádal a zdieral každého, prijme tvoju návštevu. Povie ti: ostaň, teraz idem rozdávať.
*
Miluj aj nepriateľov, keď chceš mať nad sebou slnko a dážď, ako ho oni majú.
*
Ľavá ruka o almužne pravej ruky nemá vedieť. Nekrič.
*
Majetky tohto sveta nezhromažďuj, keď si von z neba. Nebuď pokrmom moľov a hrdze.
*
Nestaraj sa, čo budeš jesť a piť, čím sa šatiť. Na zemi asi už vymreli vtáčky a ľalie?
*
Máš robotu s brvnom a smietkou v oku. Nechaj brvno brvnom, to sa ťažko ťahá z oka von.
*
Sú dve cesty, široká a úzka. Do neba? Nie. So slzou sa vraciaš, ak si sa oškrel na tej úzkej.
*
Dobrý strom nesie dobré ovocie, zlý zlé. Ako vyťať ten zlý, keď je sekera vyštrbená?
*
Plniť vôľu Božiu, či nestačí povedať dva razy to „Pane“?
*
Z neba počuť hlas: keď ste len dvaja v mojom raji, ja som pod vaším stromom.
*
V búrke na mori Boh sám sa nebál proti dvanástim. Všetci sa báli.
*
Petrovi hneď pri večeri povedal: Peter, ty si skala, čo to robíš v tme na dvore? A Peter vyšiel z dvora a plakal.
*
Plakať nad hriechami, to je peniaz s nápisom o Bohu. To sú ruky pre úrodu.
*
Všetko toto sú zázraky. Máme od Boha moc konať ich.
8
Život je more. Nik sa neutopí, kto zomrie za Boha. Nezaniknite, zvonia.
*
Boh hľadí od lode k lodi. Opretý o vlny, nemôže padnúť. Veď Kristus chodil po vode, keď už žil Herodes i Pilát.
*
Pracujeme za kráľovstvo Božie, za jeho oheň. Do tohto plameňa darmo zatínať mečom.
*
Škovran spieva do brázdy. Na roli zrnko nepochovali. Brázdu páli.
*
Láska je väčšie brvno ako my. Mravček vie o ňom. Neprivalí ho, nezomiera.
*
Máme domov i tam, kde cisár Nero má namierený automat, kričí: stoj! A ty nestojíš.
*
Nezotnú ťa. Odkiaľ si, kvietok? Odtiaľ, kde Boh hľadí z chalupy do chalupy.
*
Ale veď ti vzali chalupu. A aréna je nič? Tam, kde už levy ručia? To je môj Boží dom.
*
Keď vládnuca zem je „Ukrižuj ho“, v hymnách katakomb nie je náš prehratý boj.
*
Nebudú vychádzať z podzemia bojazliví kresťania. Neplakali, zvony tak sa hýbali.
*
Tak išla sláva storočí. Niesla svoje kvietky. Vo váze hrdlo klinčeka nekrvácalo.
*
Bože, hľadíš na nás na každom mori. Do tvojich očí siahli sme ako do sväteničky.
*
Ruky tvoje sú ako rieky. Všade ich vystieraš k svojim oceánom. Vieme, ako vyvierajú. Hľadíme ta.
*
Ježiša sa raz pýtali: Pane, kde bývaš? Tí v Betleheme neprišli sa dívať, kde býva.
*
No Dieťa nebálo sa toho, že tak býva. To vtáča z neba dobre zletelo na zem, rovno do ríše nemluvniatok.
*
Bola to ríša soldatesky z Jeruzalema. Dvetisíc rokov sa vracia. A je chrám.
*
Prežehnali nás krížom pri krste a zbierame kvapôčky z Golgoty.
*
Zbierame klince pri hostine. Nie sú tri, je ich dvanásť košov.
*
Tak sme pred oltárom Božím v modlitbovej knižke. S hlasom organa.
*
Boh znie veľmi vysoko. Stvoriteľ nás pritiahne na nitke lásky. Má silné nitky.
— básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam