Na pieseň srdca

1 Svet tvorí cez hory horúčka milučká. Páľa. Vy diaľavy, nesiete dnes siete. Milostne míľ ostne pohladia pohľad dňa. 2 Sladká si. Sad krásy rozpovie, rosou je. Od smädu poď k medu v prítulie, príď, úľ je. Rozmiestni v hrozne sny, v inotaj víno daj. 3 Žiarou si, žalm prosí odcloniť ohňoniť. Tlie viac raj, nestrácaj plamienok z ramienok. Vzplaň raz ty, mok vlasti si pýtaj, vypi taj. 4 Si vrchol, pripŕchol z hôd množstva plod božstva. Dovŕšte priehrštie, spred chalúp báseň ľúb. Z veršíka muzika je sladká do riadka. 5 Jar zvoní. V zátoni vôňou hrá tôňohra. Fialka, si diaľka, počuť ťa spod prútia. Z kriel nežných zanes dych do krajín. Dopraj im. 6 Máš roľu, a k stolu ženú sa nebesá. Si zrenie, vírenie tvojich zŕn hojí tŕň. Smerom hviezd smieš omiesť prach cieľa z priateľa. 7 Ples ruky, nes struky, si poém nad pojem. Tu tichšia túliš sa do dlane oddane. A vzletíš, tam je tíš, v páperí daj pery. 8 Piesňou buď, mňa zobuď. Nebovid, neodíď. Zasvieť tu na vetu, ak raz tma nastať má. Pre pole nápoj je, v lúčin púšť lúč vypusť. 9 Poludnie. Z hôr hudie dvanásta vyhnanstva. Znie ti svet vletíš späť do mena, ozvena. Preto len je čolen vonku čas v zlomku nás. 10 V záhrade na rade sú rody z úrody. Nevyboč, ešte vkroč, poď ďalej, plod zalej. Na stopke po krôpke ružovieš ružou. Vieš.