Na pieseň srdca

1 Boh pri stvorení dal nám deň úrodný, povedal v nadšení: budete národmi. Zem na koleno dostala čaše, a pilo svoje meno Slovensko naše. Na role Boh sial semená, rodná prsť, ozaj si nebom živená. 2 Otčina, ty z šera si peniaz, štrngneš, je viera, hlas pre nás. Sme bratmi svätých, aj ruky zložené, ak nevidieť ich, len slabnúť môžeme. Ak chrám je zavretý, vy ženy, buďte nám chlebom Alžbety. 3 Namáhať sa! Sen je tam ďalej, chceme ho mať i v ruke malej. Je očarujúci. Tušíme krásu iba, nie jemu, nám chýba. Je farebný, ale je ďalej vo farbe, v tej dokonalej. 4 Kolíska rodná na prahu neba žije, tu sa už večnosť viac neukryje. Máš sladkosť. Tu je úst dvoje, a sladšie sú tvoje. Bozkávaj ma i v tichom tieni, to ti dal Boh pri narodení. 5 Hovorí brat môj: vždy zima je mi. A Pán Boh povedal: nech láska je na zemi. Plačeme pre svoj hlad, nemáme teploty, bolí nás chlad. Nevieme, odkiaľ a pokiaľ raní, ľudia tu pre nás sú zakázaní.