Na pieseň srdca

1 Pred tvárou Božou kľačíš v chráme, krčíš sa, čosi sa láme. Čakáš, že vzletíš, nič nešepkáš a je kríž. A Boh ti odkryje tvár, i bolesť je dar. 2 A ideš za druhých prosiť, nebo vie, ako má rosiť. Stretneš anjela: mňa vyslyš. Ani mu nepovieš a robí, čo myslíš. Iď, poteš matku, smutná je ona. A ide a koná. 3 Sú púšte, treba prejsť z jednej na druhú, je vyhnanstvo, nepoznať dúhu. Len volať prosebne: nebesia, roste. Kde? Boh ide po porúchanom moste. Niet úrody, ó, nebo, teraz nenasýp ta. Taký bol Boží útek raz do Egypta. 4 Prežiť noc. Blýskalo sa. Taká je moc nad nami, taká je kosa. Šla chmúra. Ktorý lístok sa z našej studne napije? A ktorý konárik na strome pevný je? Ráno je zlámaný, také sú sveta osi, a znesie iskry nebeskej rosy. 5 Povedzte, kde je raz svetlo? A koho už stretlo? Tak spievali v tmách zeme anjeli pri Betleheme. Tak žiara skryla sa za zory, tak sa topil Kristus i apoštoli na mori.