Múdra panna

1 Sú zore ranné, krásne písané básne. Je kniha, je zmysel labyrintov, čas číha na sviatok s tintou. 2 Z lúky šiel motýľ. Prst rosy, ak kvety skrotil, ho skosí. Otvorí brány svadby dych, prichodia panny, zem je dych. 3 Tu bývaš, kde i ja, čo skrývaš, je poézia. Si v mojej práci, som z tvojej lampy. Ty viac si: zdvihnuté rampy. 4 Auto vynájdi s kvetmi. Zahraj na gajdy, vzletni. Zem nesmie mať Kaina. Tak nesie nás krajina. 5 Bolia ma plecia, a máš ma radšie, som svieca, čo plače. Slzu mi nes doma po úbočiach, i dnes, i v storočiach.