ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V tebe som vynašiel svet, kde som ešte nebol. Budem skutočný, s dušou v tele. Ja nájdený. Ja dosiahnutý.

*

Dejiny seba, kde som začal k tebe isť, vidím v budúcnosti, kde nie je zakázané viac milovať všetky výšky pre ľudí. Je dokonalosť stretnúť v bytostiach svoje narodenie na zemi, nie iba slzy.

*

Otvorený sen blaženosti je to, čo mi ty povieš a čo ti ja poviem.

*

Hovoríš svojím intelektom. Ten je prenikavý, preto si krásna. Tvoje sny dvakrát dva štyri je nemať nič zbytočné a nič neutratiť. Si nezaodetá vrecom zlata a neovešaná perlami z neznámych morských hĺbin. Vzdiališ sa a predsa neodchádzaš. Z auta mi zakývaš, že budeš zas tu.

*

Ľudsky sa usmievaš, nehriešne. Máš čistotu, dar plnosti svojej. Čistí vidia vždy to ďaleké. Tomu najďalšiemu veria.

*

Nechýba nám problém bludiska. Nemáme so sebou nitku Ariadny. Ako sme prišli, tak ideme bez nej.

*

V rytme básnika myslíme v kategóriách vševedomých. Sme pri všeobsahujúcom človeku, pri ľudstve všeozdravujúcom. Ide byť všezhromaždenie budúcnosti. Ak jej ešte nevidieť, bude raz tu. Z kontinentov príde na všetkých pontónoch, po zemi na rovnakých kolesách

*

Je schôdza duší v očistci. Krypta otvorená volá vojská nepremožené. Ideme sa z utrpenia vybaliť, na nové oči sa narodiť. Chceme oslobodenie. Hore sa ide svietiť. Tam sú múdre panny, čakali za hĺbkou noci. Ženich prišiel ticho, nerúbal horu, aby nezobúdzal. Aby sa lampy od vetra nepohasili. Nemúdre panny sa ho zľakli. A višiel im olej.

*

Ty tu stojíš tak, ako si krásna. Si hotová ísť na svadbu, vidieť ťa. Zbudovaná si na hostinu. Tvoj družba je básnik. Vigília bola hľadieť na jeho ruky, keď spievali báseň. Boli to dve srdcia a jedna energia narodenín. Tak si dostala svoje meno. Povieš mi ho mnoho ráz. Je sladké.

*

Krása sveta je na tebe, ale nie pre všetkých. To pekné sa hneď neukáže. Chvejeme sa, keď tušíme spanilosť. Potroche sme rozkrútení v čase. Celý rozbeh hodín na malej ručičke nevidieť. Treba začať z kolísky, keď chodník je boj o každý krôčik. Kto má cestovnú palicu, ona mu málo pomáha vidieť krásu. Musí mať cestovnú dušu a kvietok v dierke kabáta. Byť v objatí kvietka. Viete, čo je objatie? To, že vo večnosti sme nestratení jedni pre druhých. Sme bez strachu.

*

Stratené je každé decko, keď ho nik nechytí za ruku. Hviezdy mu popadali na zem, poudierali sa a niet ich, aj keď boli zlaté. Radšej už sa ta ani neobzrieť, ani neplakať. Niet za čím.

*

Ty vieš, že náš počiatok lásky nebol pri mesiačku. Mám slabé oči, aby som písal báseň pri kmite noci. Pri tvojej lampe som bol. Preto som neroztrhal prvú zbierku veršov. Chcel som, a bola si v svojom oleji plná skrytých svetiel. Jeden celý život je z dvoch životov. Aj z tisícich svetiš, múdra panna.