Na zakľúčenie prinášam tvoje myšlienky v aforizmoch.
*
Jedna žena dostala ručník s bolestným obrazom na Kalvárii. Vzala si ho a odniesla schovať pre seba.
*
Keď vietor odlomí z ruže lupienok, celú ružu poraní.
*
Dievčatá na lúkach pri zdvihnutí kvietka kľaknú si na kolená.
*
Zlatokopa niekedy zasype baňa. A zlato musí byť.
*
Keď vyroníš slzu, nie je to kvapka, je to more.
*
Keď sa deti hrajú s tvrdými blýskavými kamienkami, tá blýskavosť nie je tvrdá.
*
Každý kvietok tisne sa hlavičkou hore k nebu, akoby mu bolo tesno na zemi.
*
Sedmokráska je biely kvietok. Človek by nemal očernieť, keď kvitne.
*
Dotkni sa mojej ruky, ja sa dotknem tých druhých.
*
Chceme mať viacerých, aby sme zbadali, že sme lepší.
*
Na dvoch opačných póloch dvaja môžu mať dve rozprávky. Rozprávka neodoženie rozprávku.
*
Slnko je pre všetko na zemi. Prečo nie je pre všetkých ľudí?
*
Malé rany tiež vedia bolieť. Ale aj svietiť.
*
Stebielko trávy sa tak hýbe, aký je vietor.
*
Kto ti podáva ruku, vždy ju hľadaj.
*
Ak semienko z kvietka padne na zem, vždy je pôda. Ešte možno žiť.
*
Mal si nápis: tu bývam. A nebolo ťa.
*
Zo špongie sa nepije voda. Samaritánka si pýtala vodu zo studne. A dostala ju.
*
Z cesty máme na tvári prach. Tak hlboko, ako je hlboký prach.
*
Poteší nás, kto nám povie, kde býva.