ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Turistika na Slovensku rok od roka viacej a viacej sa vzmáha, lenže doposiaľ všetky cesty smerujú len na Považie, do Tatier a Gemera, vôbec len na severnú a strednú čiasť Slovenska. Boly síce už rôzne úpravy vydané, — medzi inýmy tiež knižočka „Jděte na Slovensko“, — v ktorých sú obsiahnuté aj iné cesty, avšak ony zustaly nepovšímnuté. Turistika po Malých Karpátoch, tomto ráji Slovenska, bola len tak leda bolo načrtnutá.

Obzvláštne české obecenstvo je málo oboznámené s týmto krajom a o tejto ceste málo vie. A jestli áno, podivno je, prečo sa jej straní, necháva ju nepovšimnutú. Snáď sú mu tie vrchy primalé, prinizke; snáď blízkosť rakúskych hranic ho mate; snáď tunajší živeľ slovenský je mu privšedný, a snáď Boh vie ešte čo inšie sú toho príčiny.

A to všetko neprávom. Rakúski Nemci vedia túto čiásť Slovenska lepšie oceniť. Snáď ani na Semmering nepodniká toľko Viedňarov výlety, jako do Malých Karpát; a to nie azdaj pre blízkosť, ale pre tie čarovné krásy, ktoré sú v Malých Karpátoch uschované, svieží a zdravý vzduch, a hlavne pre — lacnotu. Nemci sú praktickí ľudia; oni vycítia vždy prajnú stránku i pri zábave.

O Maďaroch nie je treba ani hovoriť. Títo najmä z dolnej zeme od Segedína a Aradu, majú na východnej strane Malých Karpát svoje dostaveniečko. Oni tu z veľkej čiasti práve tak jako Viedňari, letujú a nevedia dosť vynachváliť krásy prírody, bohatstvo hôr, nádherné letoviská, a chválili by aj uvedomelosť, pokrok, húževnatosť a svojráz slovenského ľudu, keďby on práve v tomto kraji nebol tak — panslavský. Takto aspoň chvalia jeho kroj, bohaté výšivky a po domoch nakopené poklady slovenskej keramiky, slovenského náradia a slovenskej práce.

Tunajší ľud je dosť zámožný, uvedomelý a smelý; slovenská kultúra je tak silná a vyvinutá, že všetky nemecké obce, až na nepaterné výnimky, úplne sa poslovenčily, žiadná ale nepomaďarčila vzdor maďarským školám, spolkom, úradom a ich nátlaku. A práve toto nemôžu Maďari Slovákom odpustiť.

Ale čože po tom. Kraj vábi ich sem z Budapešti, Segedina, Aradu a od inád; ba aj tí nejvyšší hodnostári prichádzajú sem letovať. A dobre tak. Aspoň sa naučia poznať aj uvedomelých Slovákov, ktorí neni sú alkoholu oddaní, ktorí v krásnom odeve sa pyšia, dosť obstojnému blahobytu sa tešia a všetkým týmto i najzarytejším nepriateľom a neprajníkom imponujú.

Ba v posledných rokoch aj ruských, ríšskonemeckých a francúzkých, tiež i poľských hosťov a turistov sme tu mali, len — Čechov nie.

Cieľom tejto knižočky má byť práve naších pokrevných bratoch upozorniť na tento krásny kraj, povzbudiť ích ku návšteve svojích najbližších a nejpríbuznejších pokrevencov súkmenovcov, ktorých reč najmenej je odchýľna od češtiny, zároveň ale poučiť ích o tom, že Slovensko neni všade — biedná Slovač, ako to Maďari a Nemci tak radi do sveta vytrubujú a mnohí ím to aj uveria; obzvláštne tí, ktorí poznajú Slovensko len z Trenčianskej, Oravskej a Liptovskej stolice.

Nebudem široko rozpisovať sa o mestách, dedinách a o kraji vôbec, ale podám len stručný nákres cesty, načrtnem pamätihodnosti, ktoré za hodné som uznal obzvláštnej pozornosti, udám zvláštnosti a povedem cestovateľa tou cestou, ktorú som sám už veľarazí vykonal a preto aj z vlastnej zkúsenosti poznám.

Cestu rozdelujem na 4 čiasti, tak že ten, ktorý má málo času k disposícii, môže raz tú, raz onú, podníknúť, alebo 2 čísla dohromady spojiť. V tomto páde odporúčam: č. 1. a 2., 1. a 3., 1. a 4., 2. a 3., 3. a 4. Rovné a priamé spojenie dráh umožňuje to; všetky 4 vytknuté hlavné body majú spojenie s Moravou, Čechmi a Rakúskom.

Všetkým cestovateľom, ktorí dľa tejto knižočky svoju cestu zariadia, privolávam uprimné „Na zdar!“ a „Srečan pút!“

Str. Fd. Martinov