ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Od Nádaša severovýchodne ležiacú čiasť Malých Karpátov, menujú „Bielou Horou“.

Nádaš je mestečko „trojho panstva“; to jest, voľakedy delily sa oň tri zemanské rodiny. Jejích kaštiele stojá podnes, ovšem sú už ceľkom v iných a to nezemanských rukách. Mimo kaštielov vynikajúce budovy okrem kat. farského kostola, neni sú žiadné. Farárom je doposiaľ vdp. Martin Kollár, slov. kraj. vyslanec, spisovateľ. Je tu slov. potravný spolok, kat. kruh, čitárna a ochotn. divad. spolok. Priam jako aj vo Smolenici.

Zo Smoleníc na 1 km je vzdialená obec Bínovce. Svojrázna dedina, pekné kroje. Je tu filiálka potravného spolku a tiež kat. kruh.

Z Bíňoviec ideme do Hornej Krupej (3 km) a potom do Naháča (2 km).

V Hornej Krupej zámek a záhrada grófa Choteka a pekný farský kostol.

V Naháči navštivíme pána farára Kostolanského, bodrého Slováka.

Sú toto všetko svojrázne a dosť bohaté dediny. Kroje, obyčaje a sám ľud je pozoruhodný.

Z Naháča ideme chodníčkom hore vrchom a vstúpneme do Bielej Hory. Príjdeme ku zrúcaninám kláštera Sv. Katariny. Sú tam i dva hulcokárske domy. Pohľad na nádašské okolie a trnavskú rovinu, je veľmi krásny. O kláštore dá nám vysvetlenie pán farár Kostolánsky. Partia je úchvatná a osviežujúca.

Odtiaľ nás dakto upraví na cestu k letohrádku „Lesný dom“ (Erdöház, Waldhaus) asi 1 km. Je tam jágarna, byty pre lesný personál, sám ale letohrádek nesie stopy zanedbalosti a pustoty.

Ďalej vedie chodníčok na „Podrovný mlyn“ (1 km). Tu sa nachodí priam taká továreň na kyseliny, jako u Lošonca a je úzkokolajnou dráhou so Smoleniciami a horámi na Bohatej a výššiej, spojená.

Teraz kráčame silnicou do mestečka „Dobrá Voda“ (Jókö), 1 a 1/2 km. Mestečko veľmi roztiahané, ľud chudobný, málo sedliakov. Tu navštívime na cintoríne mohylu slov. výtečníka básnika Jána Hollého, ktorý tu žil a pracoval. Obzreme si mohutný pramen „Dobrej vody“ na námestí, kat. farský kostol, sirkové žriedlo a výjdeme si na zrúcaniny starého hradu Jókö, asi 1/4 hodiny za mestečkom.

Od hradu ideme ďalej do Hradišťa, (3 km) stanice to brezovsko-jablonickej lokálky. Roztrasená dedina, priam jako „Dobrá voda“, ale zase iný zvláštny kroj a ráz ľudu.

Odtiaľto peši silnicou krásnym údolím do mestečka Brezová (5 km).

Veľké, uvedomelé a pomerne bohaté mestečko horské. Obvzláštne garbiarský priemyseľ je tu silno zastúpený; tiež i drevarstvo. Kat. farský kostol; evanj. kostol, slov. škola evanj., niektoré priemyseľné závody sú pozoruhodné.

Brezová je siedlo uvedomelého Slovenska; senior dp. Leška, slov. spisovateľ,^[5] ev. učitelia tu, i v celom okolí; drevokupci bratia Halabrín; obchodníci Štefan Štefánik, Jan Štefánik, Samo Gavora, sú poprední pestovatelia slov. národnej myšlienky. Z Brezovej vyšlo už mnoho znamenitých ľudí a bojovníkov za tú našu slovenčinu. Ale mestečko pretrpelo mnoho persekúcie a prenasledovania se strany šovinistických úradov, najmä od myjavského slúžneho maďaróna Filbergera. Avšak márne sú tie vzteky!

Cirkevný hostinec je odporúčania hodný. Čisté postele, dobrá kuchyňa, prívetivá obsluha. Tiež nádražný hostinec je v dobrých rukách.

Z Brezovej vystúpneme na 544 m vysokú horu „Bradlo“, odkiaľ sa poskytuje pekný rozhľad po okolitých horách, kopaniciach a siedlách.

Odtiaľ sejdeme do dedinky Košariska (od Brezovej len 4 km); ďalej do dedinky Podkilava (5 km) a do Krajného (3 km).

Všetko uvedomelé a svojrázne slov. dedinky. V poslednej navštívime dp. Bodického, ev. farára, spisovateľa.

Z Krajného do Hrachovišťa (3 km). Tu podnikneme výlet na 484 m vysoký Plešivec, odkiaľ je rozkošný pohľad na Považie a s inej strany na kopanice.

Z Hrachovišťa ideme do dedinky Višňové (1 1/2 km), odkiaľ máme najpríhodnejšiu cestu ku Čachtickému hradu.

Dobre bude dakoho so sebou vziať, kdo nám podá vysvetlenie rôznych pamiatností. Na tomto hrade siedlila zlopovestná ukrutnica Báthorýčka, ktorá výše 100 dievek zkántrila a hroznými mukámi o život priviedla; len aby dostala dosť krve, v ktorej sa kúpávala a s tým svoju krásu pestovala. Ukazujú doposiaľ tú jamu, do ktorej bola potom za živa zakopaná jak tehdajší rozsudok znel a její spoločnice a pomocníce boly upálené.

Pod hradom nachodia sa rozsiahle sklepy a chodby, ktoré spojovaly hrad so zámkom v mestečku Čachtice, ktorého pozostatky i s kostolom doposiaľ jestvujú.

Z hradu sejdeme do mestečka Čachtice (Csejthe) asi za 3 hodiny. Je to starobylé mestečko s pamiatnym a starými pamiatkami oplývajúcim kat. kostolom. Je doposiaľ hradbami opevnený.

Tu nájdeme opät iný kroj, iný ráz. Sme na júžnom Považí v krásnej krajine.

Teraz ideme sílnicou do Povážského Nového Mesta (5 km), Nové Mesto n./Váhom (Vágujhely, Waagneustadtl).

Staroslávne mesto so zbytkámi starých hradeb a priekopov. Pamätihodný opevnený kat. chrám s prépoštstvom, a s veľkolepými sbierkami a umeleckými pokladmi; tiež mnoho starožitností v chráme a prépoštskej budove.

Ďalej nachodí sa tu Vojvodou Stiborom založený starobyniec (jako ve Skalici) s kostolíkom; ľudová banka; evanjelícky kostol; bohatá synagoga; viacero starožitných privátnych budov. Štyri hotele starajú sa o cudzincov.

Nové Mesto je vlastne židovským mestom, toľko ích je tu; avšak je ono siedlom neohrožených slovenských bojovníkov a strediskom celého slov. okolia. Bratia dri Markovíčovci (JUdr. a MUdr.); dr. Katreniak, advokát; dr. Pavlík, lekár; Miloslav Kulíšek, fiškál; úradníci ľudovej banky, mnohý kupec a priemyseľník, sú bojovníkmi a pracovníkmi na dedičnej roli. Pravda, prenasledovania zažili dosť a dosť.

Odporúčania hodný hostinec pána Josefa Galbavého, nedaľako banky: zábavná miestnosť na sihote pána Štukovského a reštaurácia na nádraží.

Z Nového Mesta ideme pešo, alebo jedeme poštou romantickou dolinou do Bziniec (Botfalu). Sú to dve dedinky, horná a dolná. Tu navštivíme slečnu Ludmilu Riznerovú, známu spisovateľku pod menom Podjavorinská.

Nájdeme tu opät odchylné kroje a obyčaje.

Odtiaľ zájdeme do Ľubinej (2 km). Pan učiteľ Škodáček nás zavedie do fary a niektorých domov; po prípade zájde s námi do Starej Turej, alebo na Javorinu.

Stará Tura (Ó Tura) asi 2 km vzdialené rozsiahle, čilé a živé mestečko. Tvrdí a húževnatí Slováci, priam jako na Brezovej. Má svoj úverný spolok, drevarské družstvo, slov. čítací spolok a rozsiahlý kadlecký priemyseľ. Navštivíme dp. seniora Čulíka, ev. učiteľa Pauloviča. V hostinci p. Horniaka si odpočineme.

Jestli hodláme tu odtiaľ podníknuť cestu na Javorinu, opatríme si sprievodčiho, čo však nemusí práve byť, lebo cestu nemožno zmýliť.

Javorina, nejvyššia hora v Malých Karpátoch a Bielych Horách, 960 — 968 m vysoká, na uhorsko-moravskej hranici. Zo Starej Turej vedie cesta hore dolinou na Čierný mlýn; z Ľubinej ale vedľa Miškech Dedinky na Nový mlýn. Oba mlýny sú na úpatí hory, odkiaľ vedú chodníky na vrchoľ. Cesty sú pohodlné, zablúdiť nie je možno. Z hore je úchvatný pohľad jako na Slovensko, tak aj na Moravu.

Z Javoriny ideme severno po šiancoch, to jest: po hraničnej priekope, až dolu k silnici pri sklenej hute Blummenbach. Zo Starej Turej a Ľubinej je na horu asi 8 kilometrov, z hory k Blummenbachu 5 kilometrov; teda dostatočná túra na jeden deň.

Sme na hranici. Obrátime sa buď na Moravu prez Stráni-Nivnicu-Uherský Brod (11 km), alebo prez Stráni-Boršice-Blatnica-Veselí (26 — 28 km), alebo opät na Slovensko ku Trenčínu.

Pridržíme sa tejto, jakožto zaujímavejšiej cesty.

Od Blummenbachu ideme silnicou do Moravského Lieskového (Morva-Mogyoród), 8 km. Vyhľadáme p. Štefana Svetského (Ičo Podhajský), ktorý provedie a dá nám úpravu. Navštívime aj dp. farára Jána Hollého, slov. spisovateľa.

Potom ideme ďalej do Dolného Srnieho (Alsó Szrnye) 2 km a prejdeme odtiaľ do Bosáca (3 km).

Najdeme všade pozoruhodné kroje a čilý slovenský ruch.

V Bošáci je pekný kat. farský kostol. Odtiaľto navštívime súsednú dedinu Zemanské Podhradie (Nemes Podhrágy), 1 km od stredu Bošáce.

Býva tu chýrečný botanik a archaeolog slovenský dp. farár ev. Holuby; ďalej slovenský spisovateľ ev. učiteľ Karoľ Rizner, a bodrý národovec nájomca dvoru pán Regentík.

Sbierky pána Holubyho sú zaujímavé, vysokocenné a jediné toho druhu na Slovensku.

Z Bošáce, kam sme sa vrátili, ideme poľnou cestou do Haluzíc (1 km), kde se nachodia zrúcaniny starodávneho farského chrámu; potom do Štvrtka (1 km), a ďalej do Melšíc (2 km). Pokocháme sa krásnou krajinou, uvedomelým ľudom, zajímavými kroji a cestujeme hore Považím pres Velčice, Kochanovce, Veľkú Chochoľnu do Malej Chocholnej^[6] (5 km). Tu si pozreme továrnu na furnýre, presované a vypalované súčiastky náradia. Správca továrny je Čech, majiteľ viedeňský žid, ale v každom ohľadu liberální človek, p. Felix Kohn.

Z Chochoľnej asi na 1 km cesty je pekná upravená studánka, chýrna kyselka. Je hneď pod silnicou. Odtiaľ malý kúsok cesty je obec Kostolna (teraz pomaďarčená na Vágegyháza). Hneď na kraji pomník roku 1848 tu padnuvšich honvédov; kat. filiálny kostol; zanedbaný biskupský letohrad s hospodárskym dvorom.

Odtiaľto ideme do Drietomej (2 km). Pekný zámek, tiež pekný nový kostol kat. a stará kapľa. Hneď na kraji mlyn p. Chmela, horlivého Slováka. Kresťanský hostinec p. Karvana, kde možno aj prenocovať.

Z Drietomej zase poľnou cestou cez vršok do Rybár (3 km) a hneď vedľa dedina Záblatie. Tu je krásný kroj k pozorováni. Zámek a hospodársky dvôr.

Zo Záblatia výjdeme na silnicu a máme ešte 3 km cesty a sme v meste Trenčíne a tu končí naša cesta, jestli nechceme ešte navštiviť Trenčianské Teplice, alebo Skálu (staré opátstvo).

Vlárskym priesmykom jedeme domov.