ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nairovnejšia a najbližšia cesta z Čiech vedie čez Brno, kde presadneme buď na vlársku dráhu, alebo jedeme smerom ku Viedni až do Břeclavy (Lundenburg).

Prvejšiu cestu odporúčam tím, ktorí ešte skalické okolie nepoznajú a ktorým čas dovoluje i moravskej Slovači 2-3 dni venovať.

V Brne vymeníme si lístok do Veselí n./Moravou. Cesta trvá 3 a pôl hodiny.

Veselí (niekdajšie Ves Selo), čiasť staroslávneho Velehradu (selo kniazovo), neposkytuje mnoho veľkolepého. Riekou Moravou obkolesený zámek grófov Chorinských, stojí pravdepodobne na tom istom mieste, kde voľakedy kniežacé siedlo stálo. Ďalej je tu starobylý kostolík na zaniknutom cintoríne,^[1] niekdajší farský kostol na námestí; bývalý kláštor, teraz farský kostol s farou; nová mešťanská škola — toto sú jediné budovy, ktoré daktoré pamiatnosti v sebe chovajú.

Tri hotele poskytujú pocestnému útulok a osvieženie. Medzi spolky vyniká: Beseda Svatopluk, Řemeselnícka beseda, Sokol, Spolek ochotníkov divadelných.

Z Veselí môžeme podniknúť výlet do Veľkej Blatnice; pútnické miesto, pekný kostol, na kopci pútnická kapľa Sv. Antonína. Vzdálenosť asi 6 km od Veselí.

Z Veľkej Blatnice ideme do Hroznovej Lhoty (asi 5 km), a navštivíme slávneho slovenského maliara-umelca, majstra Jóžu Úprku.

Ďalej peknou silnicou do Strážnice (asi 8 km).

Strážnica, starobylé mesto; zámek z rozsiahlou zahradou a parkom; farský kostol s hrobkou chýrečného Žierotína a inými pamiatkami; kláštor piaristov s pekným kostolom; radnica; nová gymnasialná budova; dve brány jako pozostatky starých hradeb; kostolík na cintoríne; niektoré vyníkajúce privátne budovy, sú obzretia hodné pamiatnosti. Dva hotele starajú sa o cestovateľov.

Zo Strážnice jedeme dráhou do Uhorskej Skalice, vlastné východište našej cesty. Tu sme už na Slovensku.

V tomto prastarom meste treba si obzreť: Národný dom, (vlastne dľa nápisu Katolícky dom) na námestí. V ňom je umiestený veľký potravný spolok; slovenské museum, dvorana, zároveň divadlo ve slovenskom slohu vystavena výtečným majstrom Jurkovičom a s maľbami od Úprky, Mandela a Frolky. Ďalej nachodí sa tu Ľudová banka, miestnosti kat. kruhu, spolku Sv. Vincenta a byt dra Pavla Blaho.

Iné slovenské vymoženosti sú: Viacnásobne na výstavách vyznamenaná mliečkáreň s výtečnými sýry; roľnický lihovar s kúpeľnou; redakcie Ľudových Novín, Remeseľníckych Novín a Hospodárskych Novín. Je tu najstaršia (viac ako 100 rokov jestvujúca) slovenská knihtlačiareň (Škarnitzlová, teraz majetkom Josefa Teslíka); Pomocná pokladnica, Slovenské divadlo, na ktorom ochotníci aspoň raz za mesiac hrajú.

Pamätnosti mesta sú: Stará, údajne toku 997. vystavená kapľa Sv. Anny na námestí; veľkolepý farský chrám Sv. Michala s mohútnou vežou, z ktorej pavlače je krásny rozhľad na mesto a okolie; františkanský kláštor s bohužiaľ maďarským konviktom; kláštor milosrdných bratov s nemocnicou a lekárnou; bývalé jezovítske collegium, teraz maďarské gymnasium a štátne školy; niekdajší paulínsky kláštor, teraz štátne školy; Vajdou Stiborom založený starobyniec s malým kostelíkom a v ňom pamiatný oltár s drevomalbou; pustá kapľa Sv. Jura na Hradisku; pozostatky starých hradieb a baštý; kalvária s tromi cíntorínmi; Gvadáňovský dom na námestí s pamätnou tabuľou, evangelícky kostol s jedinou slovenskou školou ve Skalici; rodný dom kráľa Bélu slepého; mestský dom; nový mestský hotel a niektoré iné vyníkajúce privátne budovy a domy.

V kostoloch, kláštoroch, na fare, mestskom dome, mnoho starožitostí, pamiatek, umeleckých diel a drahocenností.

Návštevníkov ochotne upraví, po prípade aj provedie: vdp. dr. Ľudevít Okánik, dekan; Ján Horváth, účtovník Ľud. banky; Josef Teslík, knihtľačiar; Michal Trslín, ev. učitel n. o.; vo Františkánskom kláštore páter guardian Medlen. Dotazy račte v potravnom spolku a ľudovej banke predniesť.

Výlety zo Skalice možno podniknúť; na 618 m vysoký Turecký stôl; do Rasocháča a na Holý vrch (388 m); na salaš. V blízkosti mesta: mestský hájek; skalické búdy pod vinohrady; sklepy pod kalváriou; prepastný mlýn.

Skalica má znamenité červené vína; treba ochutnať.

Sedliacké ženy nosia pekný slovenský úbor, ale u mužských prevláda polomestský strih.

Zo Skalice ideme medzi vinohradmi do Mokrohája, odtiaľ do Malého Priertrža a do Vrádišťa (4. 3 a 1 km).

Najlepšie bude požiadať daktorého člena katol. kruhu vo Skalici, aby nám bol do týchto dedín ciceronom. V týchto dedinkách nájdeme krásne malebné kroje, pekný a uvedomelý ľud a mimo toho partia do Mokrehohaja a Prietrža je veľmi krásna; obe dedinky veľmi útulné a prívetivé.

Z Vrádišťa ideme pešo do Holíča (4 km), alebo keď sme sa vrátili do Skalice, jedeme tam vlakom (10 minút).

V Holíči: císarský zámek (teraz jazdecká škola pre dôstojníkov) s peknou zahradou, šiancami, baštami a bažantnicou. V zámku mnohé pamiatné veci. — Ďalej nachodí sa v meste budova niekdajšiej chýrnej továrne na porcellánové zboží; teraz čiastočne byty, škola a zadná čiasť v rumoch. — Budova riaditeľstva císarských statkov; farský kostol, niekdajší kláštor (teraz fara); slov. evanj. kostol so slov. školou; cintorín so starobylou kapľou; starý, pustý kostol na námestí, niekdajší farský chrám.

Pamätnosti ukáže a provedie nás p. Pavel Groebel, ev. učiteľ. V Holíči je tiež kat. kruh, pomocná pokladnica, slov. knihtľačiareň p. Malovaného.

Sadneme opät na vlak a jedenie do Kútov (45 minút). Tu presadneme na dráhu břeclavsko-trnavskú a jedeme do Šaštína (40 minút).

Ti, ktorí túto cestu s nami nekonali, ale hneď z Brna do Břeclavy jeli, nastúpnu túto cestu teraz s námi.

Šaštín je pútnické miesto. Záhodno je v nedelu, sviatok, lebo v ktorý koľvek pútnický deň sem prijeť. Vtedy možno obdivovať rôzne pestré kroje slovenských maďarských a moravských pútnikov, pozorovať čilý život pri kláštore a v mestečku, prezerať bohaté zariadené krámy a obchody na devotionále a iné pútnické zbožie. Avšak prezreť si veľkolepý mariánsky kostol, bohatú klenotnicu a pokladnú komoru kláštorskú, možno zase len, keď tu pútníci neni sú, alebo len málo. (Prepošt-farár Škarda.)

Ďalej nachodí sa tu cisarský zámek, starý šaštinský hrad, a pri oboch pekné zahrady.

Treba navštiviť tunajší potravný spolok, ktorý má po okolitých obciach mnoho filiálek, a ľudovú banku.

Radu a pokyny poskytnú: vp. Ladislav Nemečkay, kaplán; Dr. Novomestský; Ferdinand Saitz, obchodník.

Odporúčania hodný hostinec p. J. Ostrčila na Kláštorskom námestí.

Zo Šaštína jedeme opät dráhou až na stanicu Senica (asi tri čtvrtě hodiny).

Od nádraží dáme sa v ľavo a navštivíme blízku dedinku Čačov (1 km).

Dp. Dušan Fajnor, ev. farár a p. Cyrill Gallay, ev. učiteľ,^[2] ochotne poslúžia dobrou radou a dajú pokyny; po prípade odprevadia návštevníka do Senice a tam ukážu pamätnosti, a zavedú do slov. spoločnosti.

V Senici je slov. tlačiareň Jána Bežo a spol., filiálka banky Tatra; viac kaštieľov po skrachovaných zemanoch; katol. kostol na námestí; ev. kostol so slov. školou (farár M. Braxatoris, slov. spisovateľ a redaktor „Novín Malých“).

Poprední činitelia slovenskí sú: Dr. Šimkó, lekár; Dr. Horvát a Dr. Fajnor, pravotári; Cyrill Kresák, účtovník banky Tatra a mnoho iných.

Zo Senice urobíme si výlet do blízkej, svojráznej dediny Sotina (1 km). Uvedomelá obec, zvláštny kroj. —

Zo Senice ideme potom pešo do Hlubokého (4 km).

Tu navštivíme hrob Dra Miloslava Hurbana, slov. bojovníka za slobodu, bývalého ev. farára tejto obci a známeho spisovateľa.

Radou poslúži p. Daniel Kopa, ev. učiteľ;^[3] po prípade aj dp. Pavel Sekerka, ev. farár.

Z Hlubokého ideme poľnou cestou do Jablonice na úpatí Malých Karpátov. (Asi 5 km.)

V Jablonici je zámek grófa Apponyiho s krásnou zahradou. Pekný dekanský chrám na námestí pred zámkom. Ale samo mestečko je jakoby mrtvé. Ono úpi pod železnou päsťou zlopovestného senického slúžneho Szálého; je udusené, zastrašené, zahriaknuté. Väčšia čiasť mužského obyvateľstva pozutekala do Ameriky. Maďarská persekúcia riadila tu pred rokámi hrozne, ale slovenský živel len utlumila a nie udusila. Sú i tu neohrožení mužovia.

Je tu síce na nádraží restaurácia a v obci dva lepšie hostince, avšak v židovských rukách. No v hlavnom hostinci treba prenocovať, postele sú dobré (u Bergrov).

Z Jablonice treba zavčas rána vychodiť; veď teraz vlastne nastúpime cestu do hôr. Kto sa v Senici nezaopatril dajakými potravinami, ten nech to urobí tu v Jablonici; bude toho treba. Chlieb, klbásy, sýr, vajcia, dostane i tu a viac toho netreba brať iba na 24 hodín. Veľké zavazadla neni sú prospešné, ony sú v horách len na prekážku.

V Jablonici sme prvú čiasť našej cesty dokončili. Nastúpneme druhú čiasť; po prípade, kto chce, môže nastúpiť tretiu v opačnom smere, (musí zajeť vlakom) do Brezovej.

Pridržme sa poriadku.