ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Prešporku sadneme na vlak a zajedeme si do Vajnor, (1/4 hodiny), kde navštívíme vdp. Ferdiša Jurigu, farára a kraj. vyslanca, horlivého to bojovníka „za tú našu slovenčinu“.

Obec čisto slovenská, do posledného dieťata prebudená, bez židov, bohatá; ľud bodrý, svojrázny, uvedomelý a nezlomný. Rozsiahlé vinice a ovocinárstvo.

Z Vajnor ideme pešo do Racišdorfa (Récse Raitzersdorf či Ratzersdorf), asi 4 km vzdialenej obce na úpätí hôr.

Poslovenčená nemecká obec s uvedomelým obyvatelstvom.

Odtiaľ zase pešo peknou silnicou popri samých vinohradoch do mesta Sv. Jur (5 km).

Mesto nemecko-slovenské. Mnoho pamiatností v ňom. — Staré hradby, starý farský chrám za mestom; v meste piaristský kláštor s gymnasiumom, radnica a iné pozoruhodné privátne budovy. Úpravu na koho se obrátiť, dostaneme vo Vajnorách.

Blízo mesta, ani nie 1 km, je dedinka Neštich (Neuštift) so starým hradom, ktorý si tiež obzreme.

Z Nešticha chodníčkem do obce Limbach (4 km). Nemecko slovenská dedina; má znamenité vína; pozoruhodný týp ľudu.

Odtiaľ do mesta Pezinok (Bazin, Bösing) asi 3 km. Slobodné kráľ. mesto. Pamiatné z husítských dob. Ľud nemecko-slovenský. Mesto má mnoho pamiatností. Staré hradby, farský kostol katolícky a niekdajší kostol českobraterský, teraz katolícky filiálny na námestí; evangelícky kostol; kapucínsky kláštor, jehož kvardian a mníši sú výteční Slováci, hodno navštíviť a prezreť.

Za mestom starý, ale dobre zachovalý zámek niekdajších Illésházyovcov s veľkolepou obrazárnou a zbrojnicou. Aj iných pamiatností je vňom mnoho. O dovolenie vstupu treba žiadať u správca statku, ovšem že nemecky. Radou poslúži páter kvardian.

Od hradu vedie pekná alej k pezinským sirkovým kúpeľom. Za kúpeľmi hneď je továrna na umelá hnojiva.

Na opačnej strane mesta je rozsiahlá tehelná a škridličiarna s okrúhlymi pecámi, a iné prúmysľové podniky.

V meste na rohu námestia je tiež prodajna slovenských novín. Sú tu i 2 hotele pre cudzincov a 2 zájezdné hostince a mnoho pekných obchodov a zábavných miestnosti.

Vychádzky do hôr, do vinohradov, do uvedomelých slovenských obcí Schweinsbach, Eisgrub, ktoré boly voľakedy čisto nemecké, teraz ale sú už čistoslovenské až na mená.

Z Pezinka vydáme sa do hôr. Hneď za mestom je dedina Cajla. Ďalej kráčame vedľa továrne na umelé hnojiva, krásnou dolinou k baniam na sirkový kameň (Schwefelkies) a k zaniknutým uhelným dolom. Okolité horstvo je vôbec všade označené tabuľkami s nemeckým nápisem „Freischurf“.

Ďalej príjdeme k vápenným peciam, kde opustime silnicu a dáme sa na pravo panskou cestou ku samote „Na Rybníku“ (Föhrenteich), od mesta Pezinka asi 8 klmtrov vzdialená. Cesta je romantickým údolím prekrásna.

Je to niekoľko hulcokárskych domov, jágarna a mlýn. O vlastnom rybníku neni tu už ani pamiatky.

„Na Rybníku“ zavoláme si dajakého chlapca, ktorý nás zavede k opusteným uhelnym dolom (Stollen), ktoré panstvo nechalo z rôznych príčin spustnúť.

Kto si nevzal v Pezinku so sebou potraviny, nemusí zato hladovať. „Na Rybníku“ dostane kúpiť mlieko, máslo, sýr, vajcia, ba hulcokárky aj drúbež upravia.

Od uholných štolní upraví nás chlapec k „Panskému domu“ (Herrenhaus), od „Rybníka“ ai 4 km vzdialený. Teraz sme už v modránskych horách.

„Panský dom“ je jagarňa, zároveň ale aj reštaurácia. Tu možno i prenocovať, po prípade i v niektorom z okolitých, na pár krokov blízkych, hulcokárských domov. Sú ony v celých modranských horách na prijatie cestovateľov a luftárov zariadené, má každý 2 k pronajatiu hotové izby.

Musím poznamenať, že nadlesný, jágri a hajníci sú skoro všetko dobrí Slováci; hulcokári sú síce Nemci, ale už poslovenčení.

Z „Panského domu“ podnikneme výlet ku „kamenej bráne“, fantastickej skupine to ohromných skalisk; potom 640 m vysoký modranský Kogel. Krásny rozhľad na celú trnavskú rovinu až k Váhu sa nám odtiaľ poskytuje, a júžne videť až za Dunaj. K severu a západu neprehliadnuté more zelení; vrchy, doliny, hory a lesy.

Vôdcu nemusíme brať nikde so sebou. Na panskom dome je vyvesená orientačná tabuľka, na ktorej rôznymi farbami sú označené všetky cesty. Treba si len naznačiť farby a po tých chodníkoch ísť, ktoré sú na stromoch a stĺpoch patričnou farbou označené.

Z Kogla vrátime sa opät iným chodníkom na „Panský dom“.

Podnikneme ešte jeden výlet na 581 m vysokú „Babu“, a na zpiatočnej ceste na „Zbojníckú horu“.

Z „Panského domu“ ideme konečne turistickým chodníkom na „Písek“ (Föveny, Sand) asi 1 km cesty.

Je to malú villegiatúra a niekoľko na prijatie cudzincov zariadených hulcokárskych domov. Dve veľké ville sú majetkom mesta, jedna je privátna. Je tu kapľa sv. Marie Magdaleny, hore výšej k „Babe“ cintorín.

Z vrchu „Baba“ nemusí sa isť zpät na „Panský dom“, ale cestou možno vedľa cintorína na „Písek“ rovno priísť.

Z „Písku“ ideme dole vrchom do mesta Modre, lebo silnicou, alebo turistyckým chodníkom vedľa potoka a vedľa skále Kreplová. Poslednejšia cesta je zaujímavejšia. Po všetkých chodníkoch od „Panského domu“ až po Modru, sú každých 2 — 300 krokov umiestené lávky a označené menámi.

Pri výstupu z hôr ocitneme sa naraz medzi samými peknými letohrádky. Je to „Harmonia“, výletnícke miesto s 18 veľkými villámi, pekne zariadenou restauráciou s veľkým uzavretým pavillonom a dvoma mlýny, jágarnou, hajníckym domom, lavn-tennisom, tanečným miestom, poštou, telefonom, žandárskou stanicou a mnohými zahradámi.

Všetko plno luftárov, výletníkov a turistov. Od jednoduchého učiteľa až po Excellenciu; od malého účtovníka až po millionára — všetky stavy sú tu zastúpené. Nemci, Maďari, Francúzi, Rusi, Poliaci, len doposiať žiadní Češi. Nezaújimali sa o Malé Karpáty; málokedy sem daktorý zablúdi.

Bývajú tu koncerty, zábavy a o všemožné pohodlie pre obecenstvo je postarané. Komu je tu draho, ten sa ubytuje v meste, alebo na dedine Kráľová (2 km) a robí odtiaľ výlety do hôr.

Harmonia je miesto na zotavenie reconvalescentov, na pľúca slabých, nervovými nemociami trpiacích, a ustatých ľudi pravé eldorádo. Čistý, jehličnatou vôňou prosiaklý vzduch, tichosť hôr, mierné, žiadnou horúčosťou nekalené povetrie, celá spústa prírodných krás a pohodlné prechádzky horámi, poskytujú prednosti nad inými podobnými villegiaturmi.

Vôbec celá júžna čiasť Malých Karpátov hemží sa výletníkmi, ale nikde ích toľko neni, jako v modransko-pezinských horách.

Z Harmonie podnikajú sa každodenne výlety a síce mimo na Kogel, Panský dom, Písek, Kamennú bránu a Babu, ktoré už poznáme, aj na Vysokú, Vývrat (viď 2. čiasť), Pílu, Červený kameň; v blízosti na Hradisko, Kočičí kameň, Medvedí skálu, k Obrázku, a na mnoho iných miest.

Aj bodrých Slovákov býva tu dosť. Prvou osobou je pán nadlesný Filípek, zlatá slovenská duša.

Z Harmonie sejdeme popri mestskej pile a kúpeľne do mesta Modra (Modor, Modern). Z Písku 8, z Harmonie 2 km.

Modra je slob. kráľ. mesto; bolo niekdy čisto nemecké, teraz ale je živeľ nemecký v malej menšine. Má staré hradby a bašty, jednu väžovú bránu s pamätným nápisom, pekný katol. farský kostol, jeden slovensko-evanjelícky a jeden nemecko evanjelícky kostol s patričnými fárami, starý, niekdy českobraterský kostol, na cintoríne (teraz už katolícky) a starobylú kapľu v Hlavnej ulici.

Iné znamenítejšie budovy sú: maďarský učiteľský ústav s peknou zahradou, vyšší dievčenský ústav evanjelícky, tiež smaďarisovaný, mešťanská škola (niekdajšie gymnasium) zbytky starého kláštora, teraz obecná škola, mestský dom a viacej starobylých budov privátných. Maďarisačným prostriedkom je aj kláštor ženský „Klaudianum“ s dievčenskými školámi.

Ohľadom pamiatnosti treba sa obrátiť na niektorého slov. predáka. Takoví sú: dp. Zoch, ev. farár; dp. Kraic, seníor na odp.; ev. učitelia páni Voda, Izák,^[4] Kopa; p. Šimon Roháček, knihtľačiar; p. Prídala, Kellenberger, kupci; p. Križanovič, debnár a mnoho iných.

Slov. spoločnosť schádza sa v měšťanskom kasíne.

Hotele sú tu dva; kúpelne tiež dve.

Modra je priemyseľné a vinohradnícke mesto. Nadovšetko kvítne tu hrnčiarský priemyseľ a je tu sedem mlýnov. Tiež výšivkárstvo sa tu pestuje.

Na jeden kilometer od Modre je obec Kráľova s ev. kostolom, farou a školou a kat. kaplou. Tu navštivíme dp. farára Jurkoviča, brata výtečného staviteľa-architekta Jurkoviča v Brne. Znamenitá slov. rodina.

Z Kráľovej ideme na Dubovú (1 a 1/2 km), potom ďalej do mestečka Častá (Cseszte, Schattmannsdorf), 3 km.

Všade samé vinohrady. Ovocinárstvo, včelárstvo sa tiež pilne pestuje. Okrom kat. farského kostola, iných znamenítostí tu niet, ale po domoch je mnoho vzácnej keramiky

Z mestečka ideme hore Hoštákmi na Červený Kameň. (Vöröskö, Rothenstein, Bibersburg).

Vlastne sú to dva spojené hrady, Rothenstein a Bibersburg, a patria trom majiteľom (grófi Pálffy). V hrade dobre zachovalém je mnoho pamiatností a sbierok. V predhradí, vlastne Bibersburg, sú úradovne, byty lesníckeho personálu, zamestnancov a sluhov, tiež i hostinec. Hlavný hrad Rothenstein = Červený kameň, je na skalnatom výbežku hory vystavený, má doposiaľ mohútne bašty, šiance a zákopy. Veľká brána vedie do zámku. V nádvorí na pravo je byt vrátneho, a hneď vedľa schodište do zámockej kaple. Zámocký kaplan (kapucinský páter), ochotne príjme cestovateľa a ukáže pamiatnosti, na koľko je do dovolené. Ostatné doplní vrátny, alebo iný služobník.

Pod hradom nachodia sa velké a rozsiahlé sklepy a jaskyne (chodby), tiež studňa, ktorá je svojím žriedlom spojená dolu pod hradom tekúcim potokom. Je tu aj vchod do krápnikovej jaskyne (taká jak pod Detrekovom. V školských zemepisoch jako znamenitosti Malých Karpát sú uvedené: „Vörösköi és Detreköi csepköbarlang“ = Detrekovská, čili Plavecká a Červenokameňná (krápniková jaskyňa), ktorá sa rozvetvuje pod celou horou zvanou Spiegelberg (Špilberg). Avšak od mnoho rokov, a síce o tej doby, čo istá komorná bola zablúdila v podzemných chodbách a viacej sa ani nenavrátila, je vstup zakázaný, alebo aspoň veľmi obmedzený.

Prezreme si je zahradu zámockú, necháme sa vyviesť na niektorú baštu na východnej strane, odkiaľ je rozkošný pohľad na celú trnavskú rovinu, a potom vyjdeme malou bránkou vedľa hostinca z hradu a sejdeme po priekrom svahu dolu do dedinky Píla, obývanej zväčša chudobným robotníckym ľudom.

Tu nás zaujímajú medené hamry (jako v Pajštúne) a rozsiahlý drevarský priemyseľ. Je tu továrna na parkety, 8 — 10 pracujúcich píl, tiež toľko mlýnov, niekoľko letohrádkov, ale žiaden sedliak v pravom smysle slova; tiež je tu jeden kresťanský a jeden židovský hostinec.

Z Píle vrátime se buď vedľa potoka von dolinou, alebo hradskou cestou čez zámok do Častej, kde si vyhľadáme človeka, ktorý by nás zaviedol pod Špiegelberg, kde je tiež vchod do spomenutých krápnikových jaskýň.

Bližšie sa dovieme v kresť. hostinci p. Trautenergera, ktorý nám aj ináče radou poslúži.

Z Častej cestujeme ďalej do Ompitála (Ottóvölgy, Ottenthal), 2 km, cesty.

Pútnické starodávne mestečko s pekným farským kostolom, nádhernou kalváriou a kaplnkou sv. Lenharda, ktorý tu žil a pracoval. V kostole sú mnohé pamiatnosti; v mestečku len starobylá mostecká väža. Za mestečkom na kopci je starobylý kostolík a nedaľako jaskyňa sv. Lenharda, ktorý ju obýval.

Tato jaskyňa je spojená s krápníkovou jaskyňou pod Červeným Kameňom, a s jaskyňou pod plaveckým zámkom, tiež i s krišťálovou jaskyňou pod Rachšturmom. Veď medzi zázraky sv. Lenhardta patrí i to, že bez toho, že by bol svoju jaskyňu opustil, ocítnul sa naraz v Soločnici, druhý raz v Častej, inokedy zase až ve Stupave a na mnoho iných miestách.

Pravda, tieto zázraky veľmi utrpely, keď r. 1864, či 1865, tí, prí pojednávaní o Rachšturme spomenutí dvaja zbludilci, vyšli podzemnými jaskyniami a chodbami až na tejto strane von a takto spojenie všetkých tých jaskýň dokázali. Ale už aj od tej doby zistili viedňarskí turisti spojenie týchto jaskýň na viac miestach, o čom bolo už aj časopisoch pojednávané.

Panstvo ku všetkomu mlčí.

Ohľadom úpravy obrátime sa v Ompitáli na pána Lenharda Hrdličku, uvedomelého slovenského roľníka.

Z Ompitála dáme se opäť do hôr.

Dobrá silnica vedie nás popri panskej jágarne a veľkého skladu dreva, a ďalej vedla starej, teraz už pustej papierne, hore krásnou dolinou ku jágarni „Na zabitom“ (3 km).

Tu si prezreme chov pstruhov v malých rozmeroch a ideme ďalej silnicou na samotu „Sklenné hute“ (Glashütte), asi 2 km.

Sklenné hute tu už sta rokov neni sú, len název zustál. Je tu jágarňa a niekoľko hulcokárskych domkov v krásnej utešenej doline po vrchom „Baba II“.

Odtiaľto dáme sa smerom dolu potokom na „Barinu“, (Fischzucht Barina), asi 3 km cesty. Romantické údolie von koncom. Keď príjdeme k vápenej peci, ocítneme sa na upravenej silnici, a po tejto kráčajúc za 10 minút sme u letohrádku „Solírov“ s jágarňou.

Tu môžeme dostať občerstvenie, po prípade i nocľah. Je to veľmi rozkošné miestečko, často navštevované turisti, práve tak jako aj ostatné tu spomenuté partie hôr.

Chodníčkom překročíme malý vŕšok a za 10 minút sme zase v utešenom údolí, na Barine.

Barina je skupina niekoľko hulcokárskych domkov a bytom rybárského majstra s dielňiami. V 10 rybníkoch chovajú sa tu pstruhy v rôznom štadiume vývinu a vo 3 rybníkoch kapry. Veľká ľadovna ochladzuje mohutný prameň, ktorý z pod hory vyviera a slúži zároveň aj ku oplodnenú ikier a liahnutiu sa rybičiek.

Rybársky majster nás ochotne provedie a ukáže všetky zajímavosti rybárne. Odtiaľto sa rozposieľajú na milliony oplodnené vajíčka do sveta a na sta centov rýb sa vyprodá.

Rybáreň, jako aj celé toto panstvo je majetkom grófa Josefa Pálffyho ve Smoleniciach, a dostáva od štátu veľkú subventiu na rybáreň, ačkoľvek je millionárom.

Aj tu možno dostať občerstvenie, po prípade aj nocľah.

Zase prekročíme vŕšok a za 10 minút sme opät v krásnej doline „Bohatá“. Je tam hulcokársky dom a ďalej v hore jágarňa s letohrádkom „Nová Bohatá“. Tu v parku sa chová mnoho ochočenej vysokej zvere.

V doline Bohatá narazili sme na úzkokolajnú dráhu, podľa ktorej kráčajúc, vyjdeme z doliny ven a sme u majera „Waldhof“ (3 km). Je tu byt nadlesného, hajníka, mlýn, a hospodárske stavania.

Ďalej asi na 1 km veľká továrna na octové kyselyny, umelé hnojiva a drevené uhlie. Dorábajú sa tu aj iné kyseliny a chemické produkty a to všetko z bukového dreva, ktoré je tu vo velkých spústach nakúpené. Tiež i velký kaprový rybník sa tu nachodí.

Ohlásime svoju návštěvu v kancellarie a dostaneme povolenie celý závod si prezreť, mimo skladísk na výbušné látky. Je to tiež majetkom menovaného grófa. Opať ďalej asi na 10 minút je veľká panská píla a stoláreň pre domáce potreby panských podnikov.

Od pilarského závodu ideme silnicou do horskej dediny Lošonec (2 km). Pekný kostolík, slov. potravný spolok a svojrázny ľud.

Ďalej silnicou do dediny Neštich (Neustift), asi 2 km. Krásne kroje, uvedomelý ľud. Hneď za dedinou je mestečko Smolenice (Szomolány), siedlo grófa Pálffyho so starodávnym hradom, ktorý sa teraz obnovuje a v pôvodnej podobe stavia.

Ve Smoleniciach je mnoho pozoruhodného. Kaštiel a záhrada grófova je síce neprístupná, ale za to možno obzreť jeho hrebčiniec, hospodársky dvor a majer. V mestečku je pekný kostol (farár dp. Ján Novák, dobrý Slovák); jeden starobylý kostolík na hore, niekdy zámocký kostol; a ďalej na vyčnievajúcom vrchu spomenutý starý hrad.

Na tomto hrade odsúdili a obesili nasledovníka Jánošíkovho, zbojníka Hrajnohu. Hrad mal totiž hrdelné právo. —

Od Modre mali sme dosť príležitostí dedinami a mestečkami Kráľová, Dubová, Častá, Ompital, Lošonec, Neštich a Smolenice, pozorovať ľud, jeho na výšivky bohaté kroje, slovenské povedomie, krásny vzrást postav a bodrosť slovenskú. Tento tu pozorovaný týp slovenského ľudu povstal z miešaniny Slovákov, Českých bratov exulantov a žoldnérov, pozdejšie tu osiadlených Horvátov a Nemcov, ktorí sa všetci poslovenčili a v jedno smiešali. Len mená prezradzujú ích pôvod. Zajímavo je po dedinách študovať ích obyčaje a názvy, prezreť si ích domajšie zariadenie, nashromáždené a chránené staré pamiatky, a rozoznáme ihneď čo je slovenské a čo nie. Mená rodin, jako: Urbanič, Svetič, Miloslavič, Lichner, Kraic, Kellenberger, Trautenberger, Hrdlička, Vrátny, Rybnikár, Drahoš, Fiala a iné prezradzujú hned ích pôvod.

Horári, hulcokári a panský úrad, je zväčša nemeckého pôvodu, ačkoľvek všetcí vedia slovensky. Mnohý medzi ními je Čech, alebo aspoň pôvodu českého. Dokazujú to mená: Čermák, Juriš, Tulák, Salát, Janek a iné.

Zo Smoleníc príjdeme za pol hodiny do Nádaša, kde 3. čiasť našej cesty končí.

Nádaš je stanica trnavsko-břeclavskej železnice.