Hájnikova žena

PIESEŇ HVIEZD
Chór

Lúče, lúče! zlaté lúče,
zo strminy do hlbiny,
v zemských strastí mítor siný,
čiernych zmutov cez kotúče;
strelou zhora v lono mora,
ešte hlbšie: na dno sŕdc!
kým nezaškrú škvarom viny,
nezavrú sa — za horúca
skok! v ich zámky sťaby kľúče!
Tiahne pleseň, číha hŕdz...

Prvá hviezda

Spletám v letku kúzla činy,
nitky blesku, pavučiny —
zlatý pavúk v bežku;
motám v krúžok — sladké miestko —
povesím ho ako hniezdko
nad okno pod striešku...

Druhá hviezda

Svetlo moje ružou skvitá,
krása na ňom rozmanitá,

pel a krôpky svieže;
pomaľovať bľadé líka,
neboj, vniknem bez rebríka,
bársi husté mreže...

Tretia hviezda

Môj svit blankyt modročistý,
spravodlivý, vždy ten istý
v tichom slávy toku;
zúbožený ľudský tvore,
kde si koľvek, vzozri hore,
svitnem v kalnom oku...

Štvrtá hviezda

Moje lúče biele, skvelé...
na kajúcom ziskria čele
splnom vrúcnej túhy;
zmyjem, zotriem škvrny hriechu,
svetom duše na útechu
rozkrídlim pás dúhy...

Piata hviezda

A ja zlietnem na posluhu.
Rozkrídlenú tebou dúhu
stiahnem dolu, dolu —
spustím srdca do priehlbne —
ono to tam ešte šklbne,
ale beda bôľu!

Šiesta hviezda

Ostrie jeho ulomené,
jeho žialo vyštrbené,
osti iba mrvy;
nepobodne, nezavŕta,
neprerazí, nevyškrtá —
nezabúri v krvi...

Siedma hviezda

Tíško, tíško zamrie, schradne —
V zbožnom srdci pokoj zvládne,
pokoj sladký, svätý;
v duši žblnká vlnka k vlnce,
vo milostné zmieru slnce
blyslo v jej rmut — svieti!

Chór

Lúče, lúče! zlaté lúče,
božej priazne pravé kľúče,
lúče v otvor srdca rúče...