Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Daniel Záboj Lauček:
Ľudské povedomie III. Vedenie
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Peter Páleník, Zuzana Danišová, Andrej Slodičák, Martin Hlinka, Rastislav Liška. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 37 | čitateľov |
Tak hľa všetky zjavy povedomia nie sú neobjasniteľné: no veľmi ľahko ponímateľné. Ony ukazujú sa všetky, čo zjavy obojdielovej látky. Rozlúštenie dosiaľ nepodarilo sa preto, že zjavy povedomia chceli patriční objasniť „pohybami složených podstát“ a to nešlo.
Pohyby obojdielovej látky sú cele inakšie, než pohyby složených látok; no nie nepoňatné, ale práve ľahko poňatné, že nimi tak veľký zjav sostavuje sa, akým je ľudské povedomie: to leží nie na „složitosti“ pohybov, no na „povahe“ obojdielovej látky a toho veľumenia, ktoré k výrazu prichodí v jej sozdaní.
Prečo všetky zjavy povedomia sú zjavami obojdielovej látky? Iná žiadna príčina byť nemôže, iba tá: podstata povedomia, duch je obojdielová látka.
Keďže posmrtný stav neni predmet filosofie, poneváč neni „prítomný stav“, ktorý človeku pred očami leží: tak bez odporu je to rozhodujúce, čo učí sriadenie t. j. prítomný stav povedomej podstaty človeka o smrti. To je, či duch preukazuje také sriadenie, ktoré na to poukazuje, že pri oddelení sa od svojej hmoty, určené mu je pominutie, abo nie?
Na tú otázku nám dávajú odpoveď práve ohliadané zjavy povedomia, ktoré nás učia, že ony sú zjavami obojdielovej látky, veľatomu, v ktorom obsah a moc samy sebou svojou látkou, vnútorným súvisom súvisia; a tak že je náš duch obojdielová látka, veľatom; bytie, v ktorom jedna látka je i obsahom i mocou: odo všech druhých oddelené; bytie, ktoré bude na vždy svoje povedomie obsahovať; bytie, ktorého celistvosť je pôvodnou vonkajšiemu vesmíru nedostupnou, mocou, vnútorným súvisom, v „ja“, (vedomej moci, živote, voľnosti, osobnosti prichodí ten vnútorný súvis k vyjadreniu) v svojej celistvosti držané a takým sriadením vystrojené, ktoré javí sa v zjavoch povedomia, a ktoré nášho ducha opisuje čo bytie viditelnému vonkajšku, a jeho osudom nepodrobené, nerozložiteľné t. j. čo bytie vladnúce sriadením, určeným k večnému trvaniu, večné.