ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bibliografické poznámky

Do VI. zv. Diela Jozefa Gregora-Tajovského zaraďujeme práce, ktoré autor nepojal do Spisov, zostavených a redigovaných ním samým. V archíve Gregora-Tajovského máme síce koncept osnovy XIII. a XIV. zv. Do XIII. zv., pôvodne nazvaného „Národné rozprávky“, zaradil väčšinou spomienkové prózy a vydal ich potom pod názvom „Úhrabky“ ako XII. zv. Zobraných spisov. V osnove XIV. zv., nadpísanom „Z dediny“ (taký názov má jedna z prvých knižočiek Tajovského r. 1897), zaradil Tajovský vyše tridsať prozaických prác z obdobia 1893 — 1905, väčšinou zo svojich prvotín. Tento zväzok však už nevyšiel. Príčiny možno hľadať jednak v autorovom kritickom postoji k vlastnej tvorbe a jednak, že jeho rozprávkovú tvorbu v tridsiatych rokoch, keď mal XIV. zv. vyjsť, literárna kritika prijímala mlčky, pasívne a do popredia v jej poňatí vystúpil Tajovský — dramatik. Tajovský hodlal ešte vydať aj XV. zv. Zachoval sa nám koncept jeho osnovy. Nachádzame na ňom len jednu prózu, „Základ života“, ktorú uverejnil v „Novozámockej pamätnici“, publikácii, ktorú sme sa doteraz márne usilovali nájsť. Do XV. zv. akiste zamýšľal zaradiť Tajovský svoje práce, napísané už po návrate z légií a súvisiace so životom v novom československom štáte. Ale reálne vyhliadky na vydanie tohoto zväzku boli ešte menšie než pri predošlom zväzku a Tajovský osnovu nedokončil.

Prieskum v časopisoch a rozličných publikáciách v rokoch 1893 — 1940 (t. j. celého autorovho tvorivého obdobia), ako aj v archíve Tajovského, v ktorom je uložená najväčšia časť literárnej pozostalosti (za jej sprístupnenie ďakujem spisovateľke Hane Gregorovej) nám ukázal, že Tajovský bol k svojej tvorbe príliš kritický a že v Spisoch nevydal mnohé zo svojich literárnych prác, ktoré by si to zaslúžili. Okrem toho z prieskumu vysvitá, že Tajovský pracoval a publikoval pomerne intenzívne až do svojej smrti. Pravda, prieskum nie je ukončený. Neboli nám prístupné všetky časopisy (najmä nie časopisy amerických Slovákov do roku 1900). Rovnako veľkou úlohou ostáva vyriešiť autorstvo niektorých prác, najmä politických článkov, väčšinou podpísaných značkou, alebo aj nepodpísaných. Do VI. zväzku zaraďujeme práce, ktoré sú nesporne prácami Tajovského.

V VI. zväzku Diela pridŕžali sme sa týchto kritérií pri sústredení čím úplnejšieho počtu Tajovského prác: 1. Vydať všetky umelecké prózy, nezaradené do Zobraných spisov Gregora Tajovského, 2. vydať vo výbere Tajovského básnické pokusy z prvých rokov jeho tvorby (1893 — 1901), 3. vydať dramatické práce, nezaradené do Zobraných spisov, 4. vydať práce (prozaické i dramatické) z rukopisnej pozostalosti, 5. vydať vo výbere význačnejšie politické a kultúrnohistorické články, 6. vydať vo výbere význačnejšie prejavy a reči Gregora-Tajovského. Vzdali sme sa vydania Tajovského umeleckých prekladov z inonárodných literatúr čo i len vo výbere.

Takto osnovovaným VI. zväzkom Diela doplníme pre čitateľa i pre literárnohistorického bádateľa obraz Tajovského tvorby, známej z predošlých piatich zväzkov. Naše hľadisko je výberové. Napr. nezaraďujeme všetky nami objavené články z oblasti politického zápasu, kultúry a zo VI. zväzku vypúšťame články rýdzo hospodárskeho charakteru. V poznámkach však na ne upozorňujeme.

Práce, zahrnuté do VI. zväzku Diela, rozdelili sme do dvoch celkov. Periodizačný medzník z materiálu vychádzal nám v r. 1915 — 16, t. j. do obdobia vážnych životných udalostí, významných pre autora a jeho dielo. Tajovský v lete 1915 musel narukovať, dostáva sa na ruský front a koncom toho istého roku prebieha k ruským vojskám. Roku 1916 dostáva sa do priameho styku s československým zahraničným odbojom, vstupuje do československého dobrovoľníckeho vojska, stáva sa pracovníkom čs. zahraničných légií. Dostáva sa do najužšej spolupráce s politickým a ideovým vedením odboja. Orientuje sa podľa neho aj po návrate do vlasti v novej situácii. Rozdelenie VI. zväzku do dvoch celkov pomôže nám prehľadnejšie vidieť vývin autora. Prvé obdobie zahrňuje práce z obdobia 1893 — 1915, druhé obdobie práce z obdobia 1916 — 1940. Tvorbu z jednotlivých období rozčleňujeme podľa umeleckých druhov (poézia, próza, dramatické práce, články, preklady, reči a prejavy). Aby čitateľ opäť mal lepší prehľad vo vývine autora, postupujeme pri zaraďovaní chronologicky. Celé rozdelenie má túto podobu:

I. (1893 — 1915)

1. Verše mladosti,

2. Prvé prózy a prozaické práce, nezaradené do Spisov,

3. Pokusy o dramatickú spisbu,

4. Články a) politické, b) literárne a kultúrnohistorické.

II. (1916 — 1940)

1. Umelecká próza, nezaradená do Spisov,

2. Dráma (Sokolská rodina),

3. Články a) politické, b) kultúrnohistorické,

4. Reči a prejavy.

Vydanie VI. zv. Diela Gregora Tajovského sleduje aj náučný cieľ, t. j. osvetlenie málo známych autorových prác, ako napr. verše z čias mladosti alebo rozličné články. Niektoré budú knižne uverejnené po prvý raz. Drámu „Sokolská rodina“ odtláčame napr. z rukopisu. Doteraz uverejnená vôbec nebola. VI. zväzok ukáže na šírku Tajovského účinkovania v slovenskom živote. Súviselo to s celkovou spoločenskou situáciou slovenského národa a miestom Tajovského, ktoré v nej zaujal. Tajovský nebol len autorom umeleckých próz a dramatických prác, ale aj autorom politických článkov, spolupracovníkom redakcií, redaktorom. I tieto skutočnosti pokúsime sa objasniť v našich poznámkach.

Umelecká próza

Do tejto skupiny zaradili sme umelecké prózy, portréty a spomienky. Tajovský v próze v tomto období netvoril nové žánre, skôr prehĺbil tie, ktoré pestoval. Typy „portrétu“, „spomienky“, vždy spojených s vlastným zážitkom, hojne pestoval už v tvorbe pred prvou svetovou vojnou, ba i vo svojej mladosti, napr. spomienkové prózy o starom otcovi. „Spomienkový“ prístup k postavám svojich najznámejších próz neopustil ani v druhom období. I tu vždy Tajovský vychádza zo svojich zážitkov a skúseností, nie je anonymnou postavou. Umeleckú prózu rozdeľujeme do dvoch skupín „Portréty a spomienky“ a „Pozdná próza“.

a) Portréty a spomienky

Absolútna väčšina portrétov a spomienok má „príležitostný“ charakter. Vznikla alebo pri jubileách jednotlivcov, významnejších i menej významných, no autorovi vždy osobne blízkych, historicky konkrétnych postáv, alebo pri ich smrti. Tajovský usiloval sa nielen o ich verné vykreslenie, ale aj o hodnotenie v zmysle vlastného poňatia spoločenského vývinu nášho národa. A tu rozhodujúca bola otázka účasti jednotlivcov na zápase proti národnému útlaku, v boji za národné oslobodenie. Zo vzťahu Tajovského k týmto postavám poznáva bádateľ Tajovského tvorby, ako aj čitateľ miesto a úlohu, ktorú Tajovský v našom spoločenskom vývine i vývine literatúry mal. Ukazuje sa, že práve obraz „druhých“ je najautentickejšie svedectvo o autorovi. Tajovského účasť na celom dianí je podľa neho oveľa väčšia, než sa doteraz tvrdí.

b) Pozdná próza

Pod týmto názvom vybrali sme dve prózy z roku 1929, ktoré sa kompozične i tematicky odlišujú od portrétov a spomienok v predošlej časti. Tajovský sa v nich usiluje o zobrazenie súčasných spoločenských javov, neraz veľmi závažného obsahu. Aj pri týchto prózach vychádza zo svojich skúseností a vlastnú osobu, konanie vkladá do deja. Tajovský v tomto období nerozvíja rozprávku ako svoj najvlastnejší umelecký zámer. Sám priznáva vo vlastnom životopise, napísanom pre „Slovenský literárny almanach“ (vydaný roku 1932): „Dnes už nepíšem ani rozprávky, lebo som vypadol z hniezda a opakujem sa.“ Tajovský preto venoval sa drámam a spomienkovým prózam, na ktoré sa najväčšmi sústredil.

Poznámky k textovej úprave

V VI. zv. Diela pri prácach, ktoré majú viac než jedno vydanie, postupovali sme tak, že za základný text volili sme posledné vydanie. Ak sme v rukopisnej pozostalosti našli autorom skontrolovaný a doplňovaný predtým už publikovaný text, použili sme ho ako základný text. Tam kde sme sa uchýlili od tohto pravidla (volili sme za zákl. text 2. vyd. „Sľubov“ a nie 3. vyd.), osobitne sme to uviedli. Usilovali sme sa rešpektovať čo najväčšmi autorov jazyk, aby sa nezotreli znaky autorovho vývinu. Zasahovali sme do slovníka len vtedy, keď išlo o slová, ktoré sa rozchádzajú so slovným fondom spisovnej slovenčiny a z hľadiska jazykovej správnosti sú chybné. Vychádzali sme z praxe Oddelenia slovenskej a českej klasiky v SVKL. Ostatné zásahy majú povahu pravopisných opráv, pravda, dotýkajú sa niekedy hláskoslovia a v menšej miere tvaroslovia. Popis týchto zásahov uviedli sme v poznámkach I. zv. Diela. Rešpektovali sme interpunkciu pôvodín, zasahovali sme v minimálnej miere, a do slovosledu len v najnutnejších prípadoch.

Zásahy do slovníka a hláskoslovia: ač, ačpráve > hoci, poneváč > pretože, keďže, ovšem > pravda, pravdaže, patrne > asi, až na > okrem, cestou > prostredníctvom, nabídka > ponuka, výtisk > výtlačok, plášť (včelí) > plást, delnícky > robotnícky, válečný > vojnový, vyne > vyberie, kúriť > fajčiť, častej > častejšie, bezsporne > nesporne, nazadku > pozadu, hodčo > hocčo, trikráľový > trojkráľový, kaviarničkou > kaviarenskou, barvami > farbami, kotáľ > kotol, vdolky > dolky, strižok > ústrižok, pidimužík > piadimužík, čakáleň > čakáreň, berávať > brávať. Karol Rosenbaum