SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prológ

JAKUB a ANIČKA (slávnostne kráčajú vedľa seba v svadobných šatách).

KOMEDIANTI (tvoria za nimi usporiadaný svadobný sprievod a hrajú svadobný pochod).

MALÁ ANIČKA (rozhadzuje do hľadiska biele kvety. Zároveň sneží).

PERINBABA (hrá hore na organe).

ZUBATÁ (hrá na kose na konci sprievodu).

VŠETCI (spievajú):

Náhodou sa život začína, náhoda ten ľudský život mení a tam, kde má svadbu dievčina, náhodou aj mládenec sa žení. A tá náhoda sa volá láska!

ANIČKA: Ach, Jakub! Tá naša svadba bola taká nádherná. Už aby sme boli doma.

JAKUB: Nič nám neujde, Anička. Prečo by sme si najskôr nezahrali všetko, čo sme zažili? (Objíme ju.)

ANIČKA: Neblázni, Jakub! Sú tu predsa ľudia!

JAKUB: Sme komedianti, Anička. A divadlo sa hrá pred ľuďmi. Alebo azda ešte nie je tá správna hodina?

KOMEDIANTI: Už je! (Usporiadaný svadobný sprievod sa zrazu zmení na komediantský virvar. Niektorí hrajú ďalej na hudobných nástrojoch, iní tancujú, žonglujú a robia akrobatické kúsky.)

JAKUB a ANIČKA (pripoja sa, potom ako Jakub odhodí Aničkin svadobný závoj).

VŠETCI (spievajú):

Hodina už padla. Vstúpte do divadla! Naša pani uvádzačka vždy to dosiaľ zvládla. V divadle sa díva, bdie sa tu aj sníva, ten kto prišiel nevyspatý, nech spokojne zíva. Krása sa tu vidí — aj to, čo sa bridí! Tu sa za vás miluje aj za vás nenávidí. Cit mužský aj ženský — náš list živnostenský.

STARÝ KOMEDIANT: Moja rieka italiáno!

OSTATNÍ: A my po slovensky.

Všetko, čo sa stalo, urobilo haló, zahráme si stokrát znova, aj tak je to málo. Hodina už padla. Vstúpte do divadla! Dívajte sa na javisko ako do zrkadla!