SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Epilóg

STALIN (posvieti si na Starca baterkou, vidíme, že má na sebe uniformu nočného strážnika): Kurva, zase nám oknom vliezol do divadla ten blázon, ktorému sa vždy sníva, že som Stalin, a tvrdí o sebe, že je spisovateľ. Hej, prebuď sa!

STAREC (znova sa prebúdza): Pomaly, prosím, len pomaly, pán nočný strážnik, aby sa mi z prudkého vstávania nezakrútila hlava. (Vyťahuje z vrecka bulletin.) Som náhodou spisovateľ. Náhodou naozaj. Pozrite — mám pri sebe bulletin svojej hry Horor v horárni. Síce sa už nehrá, ale kedysi ju hralo Slovenské národné divadlo. Venujem vám ho. Aj s autogramom. Ak mi požičiate pero. (Pokúša sa vytiahnuť zo Stalinovho vrecka pero.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

STALIN (nedá si zobrať pero): Akurát! Aby si mi ho zas ukradol ako minule? Dvíhaj sa, tu nemôžeš spať!

STAREC: Keď vonku je v noci zima.

STALIN: A preto má byť v divadle cez deň smrad? Chlapci kulisári, vyhoďte ho!

RUŽIAK, RAJNOHA, PECÚCH (vynoria sa z pozadia a vyhadzujú Starca).

(Tma. Potom znova svetlo.)

VŠETCI HERCI (sa vracajú a spievajú):

Pieseň Tí istí nezmari (treba zhudobniť / Ľubomír Feldek)

Boli roky päťdesiate, neslobodný čas — desať rokov basy bolo za jediný špás. A nad právom nášho ľudu, ktorý budoval, bdel s kosákom súdruh Nezmar, čo Stalina študoval. Kristov kríž mal na povale, lebo svet sa mení v cvale, len jeden zákon platí stále a nič ho nezmarí: že chcú vládnuť v každej dobe — len vždy v inej garderóbe — tí istí nezmari. Či sú v plienkach, či sú v hrobe, musia vládnuť v každej dobe — len vždy v inej garderóbe — tí istí nezmari. O päťdesiat rokov neskôr je slobodný čas — už do basy nepošlú ťa za jediný špás. Novú cestu k ľudským právam nám dnes otvára v mene Božom pán potomok súdruha Nezmara. No Stalina má na povale, lebo svet sa mení v cvale, len jeden zákon platí stále a nič ho nezmarí: že chcú vládnuť v každej dobe — len vždy v inej garderóbe — tí istí nezmari. Či sú v plienkach, či sú v hrobe, musia vládnuť v každej dobe — len vždy v inej garderóbe — tí istí nezmari.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

(Koniec)